"Akcie"

Dlho o?akávaná Biela Stuha 2013 sa niesla v duchu zimnej olympiády, ako už napovedá aj názov, Prvá Snehuliáda. Toto však nebola jediná výnimo?ná okolnos?… Ako iste viete, tento rok je už sám o sebe výnimo?ný, ke?že tento rok je to presne 100 rokov, odkedy bol založený skauting na území Slovenska. Ako táto akcia prebiehala? Všetko sa za?alo 31. januára v Banskej Štiavnici. Pre jej obyvate?ov to bol všedný štvrtok, až kým sa k Penziónu Sv. Juraj neza?ali s?ahova? vä?šie ?i menšie skupinky turistov. Ich príchod sa mohol zda? skuto?ne zvláštny. Prišlo sem totiž rekordných 125 skautov zo všetkých kútov Slovenska.

Kým všetci prišli, využil som možnos? a pridal som sa ku skupinke ?udí, ?o v spolo?enskej miestnosti hrali rôzne „zoznamova?ky“ a iné hry. Ke? sa už všetci ?o prišli zaregistrovali, vyrazili sme na zahájenie programu k Novému zámku. Prvú Snehuliádu nezahajoval nikto menší, ako sám Snehuliak osobne. Sú?as?ou bola aj ve?kolepá oh?ová show. Následne sa predstavili športovci z ôsmych krajín, ktoré sú?ažili: Island, Nepál, Jamajka, Fínsko, Nový Zéland, Brazília, Nigéria a v neposlednom rade aj ?ína. Po tomto už k dokon?eniu ceremónie chýbalo len jedno: prinies? olympijský ohe?. Po jeho prinesení sme všetci vytvorili rad až ku skautskému domu a postupne sme si prskavkami predávali svetlo z ruky do ruky. Takto sa tvoril ?oraz vä?ší pochod nesúci ohe? no?ným historickým mestom. Napokon sme sa zhromaždili na dvore za skautským domom, kde bola slávnostne zapálená symbolická 100ka, pripomínajúca už spomenuté výro?ie. A to bol len za?iatok…

Na druhý de? ráno nami otriasla správa, že športovcov postihla epidémia. Všetko zlé je však na nie?o dobré… Mohli sme sa teda zú?astni? my. Každý za jeden z ôsmych štátov. Každá krajina sa samozrejme najprv prezentovala. Najviac sa mi zapá?il Island a tak som sa rozhodol, že sa pridám k jeho reprezentantom. Poznal som len málo tých ?udí, no vôbec to ne?utujem. Okrem iného som na Bielej Stuhe spoznal mnoho úžasných ?udí a oni boli jedni z prvých.

V tento de? sme mali možnos? získa? medaile v krasokor?u?ovaní, plávaní a floorbale. Jednotlivé krajiny sa mali rozdeli?, takže v tomto sú?ažil každý len v jednom športe. Bolo to zábavné, hoci možno trocha náro?né, ak mám hovori? o floorbale. Snehuliáda prebiehala pod?a plánu, tímy súperili a zbierali medaile. Aká by to však bola Snehuliáda, keby sa neobjavili neprajníci. Poobede sme s hrôzou zistili, že ocenenia pre ví?azov – medaile vystavené v spolo?enskej miestnosti niekto ukradol. Bolo treba analyzova? stopy a získa? dôkazy. Bolo to zložito premyslené a skuto?ne realistické, ke?že podozrivá osoba mala herný facebook profil plný stôp, no aj mätúcich informácií, dôkazy boli skuto?ne ako sklada?ka – dokonale zapadali, no bolo treba vedie? ako na to. Poriadne nás to potrápilo. Bolo nám povedané, že na to máme ?as do nedele. Pre?o? Sudky?a v piatok nepracuje. Dovtedy bolo treba odobra? odtla?ky prstov z výstavnej skrine, zisti? ?ím bol zni?ený zámok, koho krv sa našla na mieste at?., jednoducho, skuto?ne prepracovaná detektívka.

V sobotu sme pokra?ovali disciplínami ako hod predmetmi do dia?ky, bežkovanie, stre?ba, psie záprahy a samozrejme truhlojazda. Ke?že snehu bolo zvä?ša po kolená, krásne to vyšlo.

V tento de? som po skon?ení disciplín povedal spoluhrá?om: „Kto ste ?ítali Hobita (od Tolkiena) viete, že Bilbo by sa mohol popýši? tým, že je dobrý jazdec na sude, my sme ho prekonali, my sme majstri v jazde na truhle…“ (napriek tomu, že sme v poslednom kole play off pod?ahli).

V to popoludnie sa už blížila závere?ná ceremónia a bolo treba pripravi? národné jedlo krajín, ktoré sme reprezentovali. Jedlá boli rozmanité, jedine?né a fakt chutné, samozrejme. Po?as varenia som stále ?akal, kedy pôjdeme za sudky?ou aby sme získali zatyka? na istého nemenovaného Manfreda Jana Kirchofa. Ke? už sme mali túto ?as? za sebou, vyrazili sme do mesta chyti? ho. Prebiehalo to ako hra na lapenie fantóma. Mali sme mapu a pomocou vysiela?iek sme komunikovali s centrálou. Tá nám udávala niektoré miesta kde sa fantóm nachádza. Aby mal šancu fantóm uniknú?, hlásili sme polohu aj my. Boli to silné nervy, povedal by som, no stálo to za to. Prvého Fantóma sme totiž dostali my, Islan?ania. Bolo to asi jednu minútu po tom, ?o ušiel Fínom, ktorí nám ho nahnali rovno do cesty. Toho druhého chytil Nepál, no kde a kedy to neviem. Viem len, že v?aka za to, že sme ho chytili patrí aj Fínom, a že sme fantóma chytili skôr. Ke? teda boli lupi?i medailí chytení, medaile získané políciou a národné jedlá pripravené, mohla prís? slávnostná závere?ná ceremónia. Sám Snehuliak ude?oval medaile jednotlivcom za športové disciplíny, ocenil ví?azov Bielej stuhy (na prvom mieste bol Nepál) a lovcov fantómov ?i ví?azov risku a samozrejme ochutnával prezentované národné jedlá.

Po tejto ceremónii samozrejme nasledovala diskotéka na záver akcie. V nede?u ráno sa už ni? významné neudialo, no napriek tomu to bolo krásne ráno. Som rád, že som sa tohtoro?nej Bielej Stuhy zú?astnil, nemám jednu jedinú negatívnu spomienku a už sa teším na ?alšiu.

Doktor – 113. zbor Modré hory