ico

Home » História Slovenského skautingu » 100 rokov skautingu na východnom Slovensku

V roku 1907 založil Robert Baden Powell vo Ve?kej Británii skautské hnutie, ktoré si zanedlho získalo u mládeže neoby?ajnú ob?ubu. V dobe ešte konzervatívnej britskej spolo?nosti za?ínajúceho 20-teho storo?ia ponúkalo totiž modernú nápl? využitia vo?ného ?asu, zaujímavú ?innos?, dobrodružstvo aj priestor pre rozvoj osobnosti. V?aka tomu sa za?ala skautská idea zakrátko šíri? po celom svete.

Baden Powell v po?iatkoch skautingu vyslovil smelú myšlienku, že prví ?udia na Mesiaci budú skauti. Ke? si uvedomíme, že prvý riadený motorový let sa v tej dobe uskuto?nil iba pred pár rokmi (17. decembra 1903), bolo to takmer kacírske vyhlásenie. Nakoniec mal pravdu. V lete 1969 vystúpili na povrch Mesiaca prví ?udia – Neil Amstrong a Edwin Aldrin, obaja skauti.

V rokoch 1911 až 1912 prenikla myšlienka skautingu aj na územie uhorskej ?asti Rakúsko-uhorskej monarchie. Spo?iatku vznikali skautské oddiely živelne, prípadne pod záštitou rôznych spolkov, neskôr sa za?ali zlu?ova? do celouhorského skautského zväzu Magyar cserkész szövétség. Prvý oficiálny skautský oddiel na území Slovenska založil 3.júna 1913 v Komárne stredoškolský profesor benediktínskeho gymnázia Alexander Karle. Na východnom Slovensku za?ali vznika? prvé skautské oddiely hlavne pri vä?ších mestách ako napríklad Prešov alebo Košice. Aktivity sa sústredili najmä ku gymnáziám, na ktorých sa v tej dobe pod?a Apponyiho školských zákonov vyu?ovalo ma?arsky.

Skuto?ný rozmach skautingu však nastal až po vzniku republiky ?eskoslovenskej v roku 1918. Pri jeho rozvoji výrazne pomohli ?eskí ?inovníci, ktorí prišli na východné Slovensko ako štátni zamestnanci. Aj s ich pomocou vyrástla nová slovenská ?inovnícka základ?a. Mnohí z nich dosiahli významné pozície a to nielen na úrovni okresov a žúp. Boli inštruktormi Slovenskej lesnej školy a podie?ali sa na realizácii vodcovských kurzov. Môžeme spomenú? V. Cvengroša, F. Be?vá?a, Šafa?íka, A. Matéffiho, A. Vilkovského, S.J. Štemberu, L. Lemáka z Košíc; Ruda a Tibora Lieskovských, J. Ková?ovú, A. Uhnákovú, Karšaya, T. Ripku, A. Rónaya, Molnára, bratov Matušovcov a Žarnayovcov z Prešova; J. Kraf?íka, J. Koložváryho, Mol?anovcov zo Sabinova; gen.v.v. Votrubu zo Spišskej Novej Vsi, Kubíka z Popradu, Š. Hlavá?a za SKS z Michaloviec a mnoho ?alších. V roku 1919 sa všetky oddiely stali sú?as?ou Zväzu junákov – skautov R?S. V Košiciach a Prešove pracovali na?alej aj ma?arskí skauti, ktorí sa neskôr zlú?ili so Svojsíkovým Zväzom.

Zvláštnos?ou boli skautské organizácie pri telovýchovných jednotách, napríklad skautský odbor Zväzu robotníckych telovýchovných jednot (v ?eštine Skauti DTJ). Ich ?innos? zodpovedala klasickým skautským organizáciám, zara?ujeme ich však medzi robotnícky skauting.

Koncom 20-tych rokov sa za?ína rozvíja? katolícky skauting. Rož?avský biskup Michal Bubni? v Rož?ave zakladá pri Združení slovenskej katolíckej mládeže sekciu Katolíckych skautov slovenských (SKS) a nasledujúci rok vzniká v Bratislave Ústredie katolíckych skautov. Ich odbo?ky sa sústre?ujú hlavne v mestách, kde boli semináre alebo katolícke cirkevné školy, po celom Slovensku. Na území východného Slovenska to boli napríklad Košice, Prešov, Michalovce, Trebišov, Humenné, Spišská Nová Ves, ale aj vä?šie obce ako Spišské Vlachy, Krompachy, Se?ovce, Úpor, Strážske a pod. Regionálne centrá sa vytvorili v Spišskej Kapitule a Trebišove. Z významných ?inovníkov SKS môžeme spomenú? Lemáka (Košice), prof. Hlavá?a (Michalovce), Har?ára (Trebišov), Bindasa (Humenné) a ?alších.

Sú?as?ou katolíckeho skautingu boli aj homogénne oddiely gréckokatolíckych skautov a skautiek. V roku 1928 založili gréckokalícki Rusíni organizáciu Ruský skaut A. Duchnovi?a, ktorá mala svoje oddiely aj na území východného Slovenska – v Prešove, Medzilaborciach a Michalovciach.

Pomerne širokú ?lenskú základ?u mal židovský skauting organizovaný v nieko?kých spolkoch (Hašomer Kadimah, neskôr Hašomer Hacair, Brit Trumpeldor alebo Macabi Hacair), ktoré mali svoje oddiely ?i zbory v Košiciach, Prešove, Kežmarku, Levo?i, Poprade, Michalovcaich alebo aj v Se?ovciach. Neskôr sa vä?šina židovských skautských spolkov ako kolektívny ?len taktiež zlú?ila so Zväzom junákov- skautov R?S. Úplne mimo Zväz v Košiciach pracoval 23. kme? ?s. obce junákov vo?nosti, ktorý realizoval letné a zimné skautské tábory, ?asto aj na území Podkarpatskej Rusi.

Všetky skautské spolky na východnom Slovensku vyvíjali bohatú ?innos?, avšak najaktívnejším bol Svojsíkov Zväz junákov- skautov a skautiek R?S, ktorý organizoval podujatia nielen s regionálnym, ale aj krajinským významom. Prvým takýmto podujatím boli Skautské slávnosti Košice – Prešov, ktoré sa uskuto?nili 29.júna až 1.júla 1923. Historické pramene tvrdia, že sa ich zú?astnili skauti a skautky z celého Slovenska a vtedajšej Podkarpatskej Rusi, ale aj z ?iech. Presný po?et sa nám, žia?, nepodarilo zisti?.

Prvý zraz Východoslovenskej župy (sú?asná obdoba oblastí) sa uskuto?nil na Békeffiho chate 16. mája 1926 a zú?astnilo sa ho 250 skautov a skautiek. Najviac ich prišlo z Košíc a Prešova, no nechýbali ani oddiely z iných ?astí regiónu. Koncom apríla 1928 zorganizovali východoslovenskí roveri Dni roverov– skautov v Prešove, na ktorých sa stretlo 300 ú?astníkov z celej republiky. Zbory a skautské župy z Košíc a Prešova zorganizovali nieko?kokrát aj celoslovenské skautské ?ahkoatletické majstrovstvá.

Organizáciou a realizáciou týchto podujatí si východoslovenskí skauti a skautky získali ve?mi dobré meno. Ukázalo sa to aj v máji toho istého roku, ke? Skautské slávnosti v Prešove a 1. zjazd Východoslovenskej župy hostili až 630 ú?astníkov. Nechýbal tam ani ná?elník Zväzu junákov- skautov republiky ?eskoslovenskej A.B. Svojsík, ktorý na Huštáku verejne vyznamenával popredných východoslovenských ?inovníkov – napríklad Be?vá?a, Ripku ?i Uhnákovú. Zú?astnili sa aj ?lenovia ná?elníctva Wiater, Petr?, ?lenovia Krajinského skautského vedenia i ?alší významní ?inovníci, ale aj napríklad spišskonovoveský skaut Ján Nálepka. Skauti z Ružomberka dorazili do Prešova na bicykloch. Program slávností bol bohatý – nechýbali výlety do prírody, kultúrne akcie, športové sú?aže, ?i propagácia skautingu pre verejnos? formou sprievodov. V tej dobe nebol sprievod mestom ni?ím výnimo?ným a túto formu propagácie využívalo pri rôznych oslavách aj množstvo ?alších organizácií (napr. Sokol, telovýchovné jednoty a pod.). Taktiež bolo samozrejmos?ou, že pri takýchto podujatiach sa vydával aj príležitostný skautský odznak.
Skauting sa tešil stále sa rozrastajúcej ?lenskej základni a v 30-tych rokoch mal napríklad Košický zbor už vyše 300 ?lenov.

V roku 1931 na I. Slovanskom jamboree v Prahe dosiahli východoslovenskí skauti a skautky významné úspechy. V športových disciplínach vybojovala Šarišsko-zemplínska župa tretie a Východoslovenská (Košická) štvrté miesto. V celkovom hodnotení obsadili tretiu a deviatu pozíciu zo všetkých 22 zú?astnených ?eskoslovenských žúp.

Aktívne boli aj ostatné skautské organizácie. Napríklad Slovenský katolícky skauting zorganizoval v roku 1932 v Slovenskom raji celoslovenský tábor SKS, na ktorom sa stretlo 99 ú?astníkov. V rokoch 1934 a 1935 zas usporiadal zbor židovských skautov Hašomer Hacair v Košiciach župné zlety židovských skautov.

V pohnutých d?och v septembri 1938 zohrali východoslovenskí skauti a skautky významnú úlohu. Ako sú?as? mobiliza?ných plánov ?eskoslovenskej republiky konávali skauti nad 15 rokov oble?ený v rovnošatách dopravnú a poriadkovú službu namiesto zmobilizovaných príslušníkov polície, vytvárali hliadky civilnej protileteckej ochrany, boli za?le?ovaní do požiarnych družstiev alebo pomáhali zložkám ?erveného kríža. Aj to je dôkaz, že skauting mal v tejto dobe ve?kú dôveru nielen zo strany obyvate?ov, ale aj štátnych orgánov.

Po prijatí Mníchovského diktátu koncom roku 1938 slovenská autonómna vláda ?innos? skautských spolkov zakázala. Raritou bol 1003. oddiel A. Bernoláka v Košiciach. Ke? vo februári 1940 prof. A. Matéffi zakladal tento oddiel skautov (a neskôr aj skautiek), Košice boli okupované hortyovským Ma?arskom. V našom regióne to boli jediné legálne slovenské skautské oddiely v období rokov 1938 až 1945.

Po?as druhej svetovej vojny sa mnoho skautov a skautiek zapojilo do boja za slobodu a demokraciu. Môžeme spomenú? spišskonovoveského skauta kapitána Nálepku, sabinovského rovera Vladimíra Lieglera alebo košického skauta Stanislava Ž?reka. Rovnako aktívni boli aj židovskí skautskí ?inovníci, napríklad u?ite? a skautský vodca z Michaloviec Benjamím Bornstein, Egon Roth zo Spišských Vlách ?i rodák z Liptova – u?ite? a vodca oddielu v Levo?i – Karol Adler. ?as? z nich v boji proti fašizmu obetovala svoje životy.

Po vojne sa však ?ažké ?asy neskon?ili. Nasledovalo nezákonné odvle?enie niektorých ?eskoslovenských štátnych ob?anov do soviestkých gulagov. V ne?udských podmienkach na Kaukaze bol väznený aj skaut Anton Felber. Domov sa mu podarilo vráti? za dramatických okolností až po nieko?kých rokoch.

V roku 1945 bol skauting opä? obnovený pod názvom Slovenský Junák s rekordným po?tom ?lenov. ?inovníci z nášho regiónu získali významné funkcie – v Košiciach pôsobil neskorší krajinský ná?elník Slovenského Junáka (a ?estný ná?elník SLSK) dr. Miloslav Stržínek a funkciu miestoná?elní?ky obsadila Alžbeta Uhnáková – Smatanová z Prešova. V lete 1947 sa vo Svite uskuto?nil celoslovenský Tatranský zjazd junákov, na ktorom sa strelo, pod?a spomienok ú?astníkov, okolo tisíc skautov a skautiek. Z významných regionálnych ?inovníkov môžeme spomenú? L. Lemáka z Košíc, A. ?. Molnára, Vojtovi?a, T. Kru?aya z Prešova, L. Janzu z Dolného Smokovca, Košického z Vranova.

Obnova skautingu bola intenzívna, ale netrvala dlho. Východoslovenskí skauti v Lipovciach za?ali svojpomocne budova? oblastné stredisko, avšak ešte nedokon?eného objektu sa zmocnil komunistický ?eskoslovenský zväz mládeže.

S nástupom komunizmu vo februári 1948 nastala totiž opä? postupná likvidácia skautingu. Do konca roku 1949 už na východnom Slovensku nepôsobili žiadne legálne skautské oddiely. Naopak, za?ali vznika? oddiely naklonené súdobému režimu – Spartakovi skauti práce (SSP) organizovaní pod Federáciou proletárskej telovýchovy. Na východe republiky mali celkom po?etnú základ?u v centrami v Košiciach, Prešove, Kežmarku, Rož?ave, Vranove nad Top?ou, ale aj v ?alších menších mestách. Okrem bežnej skautskej a kultúrnej ?innosti sa ?asto zú?ast?ovali aj na robotníckych demonštráciách. Na jednej z nich v Košiciach použili proti zakro?ujúcej polícii skautské palice. Stret sa skon?il nieko?kými zranenými policajtmi, úradným zákazom pre ?inovníkov SSP nosi? skautské palice a niektorí z nich boli aj odsúdení za výtržnos?.

Mnoho ?inovníkov bolo za skautskú ?innos? (aj z nášho regiónu) komunistickým režimom perzekuovaných, odsúdených alebo väznených.

Pavol Maléter – niekdajší vodca 5. oddielu ma?arských skautov Zväzu junákov-skautov R?S v Prešove – sa ods?ahoval do Košíc, ktoré sa po Viedenskej arbitráži stali sú?as?ou Ma?arska. Stal sa vysokým dôstojníkom, a ke? sa v roku 1956 Ma?arsko pod vedením vlády Imre Nagya snažilo oslobodi? od sovietskej nadvlády, Pavol Maléter zastával funkciu ministra obrany. Povstanie bolo krvavo potla?ené a I. Nagy, P. Maléter aj s ?alšími ?lenmi vlády boli komunistami popravení. Na jeho pamiatku bolo pomenované vojenské letisko v Budapešti.

V týchto ?ažkých ?asoch sa ?as? prešovských skautov rozhodla fungova? v ilegalite a schádzala na chate Fricka v Slánskych vrchoch, iná ?as? podporila vtedy legálne turistické hnutie. Niektorí z nich napr. manželia ?iernohorskí, Esto?ko, Jan?ík po roku 1989 získali najvyššie ocenenie Klubu slovenských turistov – zlatý odznak KST.

Demokratiza?ný proces pod vedením A. Dub?eka v roku 1968 umožnil obnovenie skautskej organizácie. Žia?, ani toto obdobie netrvalo dlho. Prvým negatívnym znakom bola okupácia ?eskoslovenska vojskami Varšavskej zmluvy, ale aj napriek tomu sa skauting rozvíjal v mnohých mestách Východoslovenského kraja.

V máji 1969 bola radom Strieborného trojlístka vyznamenaná prešovská ?inovní?ka Alžbeta Uhnáková – Smatanová a tohto ?asu Bratislav?anka Mária Juhászová – Mikulová, ktorá pochádzala z Košíc, kde už v roku 1932 bola vodky?ou 1. oddielu skautiek.

V apríli 1970 bola ?innos? Slovenského Junáka prosovietským komunistickým vedením zakázaná. Skauti v Košiciach však pod vedením Bohuslava Hornu pokra?ovali vo svojich aktivitách aj na?alej. Po zásahu ŠtB to už nebolo možné, preto sa niektorí rozhodli posilni? trampské hnutie. Môžeme spomenú? T.O Roveri, ktorí vznikli zo starších ?lenov 4. oddielu Prešov, košickí skauti vytvorili T.O Rowers (Ali Straka), klub OHIO (G. Legén), ?i neskôr známu osadu T.O Sosna. Zo skautsko-trampského prostredia v Košiciach vznikla country- westernová kapela Veslári.

A ?o sú?asnos?? V novembri 1989 padla politická moc komunistickej strany a takmer sú?asne sa za?alo obnovova? aj skautské hnutie. Slovenský skauting za?al vyvíja bohatú ?innos? nielen v mestách, ale aj vo vä?ších obciach, vznikajú oddiely, zbory, okresy a v roku 2000 je založená v regióne východného Slovenska Východoslovenská a Podtatranská oblas?.

Na území regiónu sa opä? za?ali uskuto??ova? celoslovenské podujatia. Spome?me najprv tie s medzinárodnou ú?as?ou. V roku 2004 sa vo Vysokých Tatrách uskuto?nilo stredoeurópske jamboree TATRACOR, na ktorom sa zú?astnilo okolo 2 500 skautov a skautiek z rôznych štátov strednej a západnej Európy. Druhým takým podujatím bol EUROMOOT v roku 2007, na ktorom sa stretlo vyše 3000 katolíckych roverov a roveriek FSE/UIGSE z Talianska, Francúzska, Španielska, SRN, Belgicka, Portugalska, Švaj?iarska, Rakúska, aj Po?ska, Litvy, Rumunska, Bieloruska a Ruska. Celoslovenský charakter, ale s medzinárodnou ú?as?ou, mala aj Kampa? pre Tatry v roku 2007, kedy následky živelnej kalamity odstra?ovalo viac ako 900 skautov a skautiek.

Významným podujatím s nadregionálnym charakterom bolo napríklad Oblapenie Spišského hradu, ktoré sa uskuto?nilo 3. až 5.mája 2002. Podujatia sa zú?astnilo vyše 1900 skautov a skautiek, medzi nimi aj ná?elníctvo SLSK vedené J. Pokorným. Spome?me aj tradi?né odovzdávanie Betlehemského svetla po?skému ZHP (napr. v roku 2002 sa na odovzdávaní BS na Glodówke a v Krakove stretlo okolo 300 ú?astníkov z celého Slovenska) alebo Skautské púte na Mariánsku horu v Levo?i.

Východoslovenská oblas? už nieko?ko rokov organizuje oblastné zrazy. Medzi najúspešnejšie patrili zraz v roku 2004 v Juskovej Voli, kde sa stretlo 140 ú?astníkov alebo zraz pri Kysaku v roku 2008 so 108 ú?astníkmi. Vyše sto skautov a skautiek (z Východoslovnskej, Podtatranskej oblasti, ale aj iných regiónov) sa pravidelne na svätej omši, ktorú organizuje 112.zbor Prame? Prešov – Sek?ov. ?alšou otvorenou akciou sú Skautské dni prof. Hlavá?a pod záštitou 126.zboru Hermanovce, na ktorých po?et ú?astníkov už nieko?kokrát presiahol stovku.

Skauti a skautky nášho regiónu boli organizátormi skautských snemov. XI. a XV. skautský snem v Prešove (roky 2003, 2011) a XIII. skautský snem v roku 2007 v Poprade.

?inovníci a ?inovní?ky – východniari boli zvolení do najvyšších postov Slovenského skautingu. Funkciu prvej miestoná?elní?ky zastávala držite?ka radu Strieborného trojlístka Anna Tre?ová z Vranova nad Top?ou, ?i rodá?ka z Krompách Martina Slivková. ?lenmi ná?elníctva boli Bohuslav Horna a František Knapík z Košíc, Marek Leskovjanský zo Spišskej Novej Vsi, Martin Kovalík z Prešova, rodák zo Stropkova Daniel Slivka. V bývalých kme?ových radách pracovali Edita Eckhausová z Prešova a Anna Zabloudilová zo Strážskeho. ?alší východniari pracovali v celoslovenských radách ?i ako inštruktori SLSK sa podie?ajú na realizácii vodcovských lesných škôl a GILŠ.

V regióne pracujú aj ?alšie skautské organizácie. Najvýznamnejší je Zväz skautov ma?arskej národnosti na Slovensku, ktorý pôsobí v Košiciach, Krá?ovskom Chlmci, Moldave na Bodvou alebo aj v Rož?ave. Pôsobí tu aj FSE/UIGSE – združenie katolíckych skautov a skautiek na Slovensku, PLAST – skautský zväz ukrajinskej a rusínskej mládeže na Slovensku a zopár malých lokálnych združení so skautským programom.

Skauting na východnom Slovensku má svoju bohatú históriu. Prešiel obdobiami ohromného rozmachu, ale aj útlmu. Najtragickejšie boli ?asy, ke? bol totalitnými politickými režimami zakázaný a ni? kontinuity sa pretrhla, ale v?aka mnohým obetavým neznámym ?inovníkom a ?inovní?kám dokázal tieto problémy prekona?. Vývoj skautingu na východnom Slovensku je neoddelite?nou sú?as?ou mozaiky dejín skautingu v ?eskoslovensku a Slovensku.

Jozef Mikloš

Show Comments