ico

100 rokov skautingu na v├Żchodnom Slovensku

Home » Hist├│ria Slovensk├ęho skautingu » 100 rokov skautingu na v├Żchodnom Slovensku

V roku 1907 zalo┼żil Robert Baden Powell vo Ve─żkej Brit├ínii skautsk├ę hnutie, ktor├ę si zanedlho z├şskalo u ml├íde┼że neoby─Źajn├║ ob─żubu. V dobe e┼íte konzervat├şvnej britskej spolo─Źnosti za─Ź├şnaj├║ceho 20-teho storo─Źia pon├║kalo toti┼ż modern├║ n├ípl┼ł vyu┼żitia vo─żn├ęho ─Źasu, zauj├şmav├║ ─Źinnos┼ą, dobrodru┼żstvo aj priestor pre rozvoj osobnosti. V─Ćaka tomu sa za─Źala skautsk├í idea zakr├ítko ┼í├şri┼ą po celom svete.

Baden Powell v po─Źiatkoch skautingu vyslovil smel├║ my┼ílienku, ┼że prv├ş ─żudia na Mesiaci bud├║ skauti. Ke─Ć si uvedom├şme, ┼że prv├Ż riaden├Ż motorov├Ż let sa v tej dobe uskuto─Źnil iba pred p├ír rokmi (17. decembra 1903), bolo to takmer kac├şrske vyhl├ísenie. Nakoniec mal pravdu. V lete 1969 vyst├║pili na povrch Mesiaca prv├ş ─żudia ÔÇô Neil Amstrong a Edwin Aldrin, obaja skauti.

V rokoch 1911 a┼ż 1912 prenikla my┼ílienka skautingu aj na ├║zemie uhorskej ─Źasti Rak├║sko-uhorskej monarchie. Spo─Źiatku vznikali skautsk├ę oddiely ┼żivelne, pr├şpadne pod z├í┼ítitou r├┤znych spolkov, nesk├┤r sa za─Źali zlu─Źova┼ą do celouhorsk├ęho skautsk├ęho zv├Ązu Magyar cserk├ęsz sz├Âv├ęts├ęg. Prv├Ż ofici├ílny skautsk├Ż oddiel na ├║zem├ş Slovenska zalo┼żil 3.j├║na 1913 v Kom├írne stredo┼íkolsk├Ż profesor benedikt├şnskeho gymn├ízia Alexander Karle. Na v├Żchodnom Slovensku za─Źali vznika┼ą prv├ę skautsk├ę oddiely hlavne pri v├Ą─Ź┼í├şch mest├ích ako napr├şklad Pre┼íov alebo Ko┼íice. Aktivity sa s├║stredili najm├Ą ku gymn├ízi├ím, na ktor├Żch sa v tej dobe pod─ża Apponyiho ┼íkolsk├Żch z├íkonov vyu─Źovalo ma─Ćarsky.

Skuto─Źn├Ż rozmach skautingu v┼íak nastal a┼ż po vzniku republiky ─îeskoslovenskej v roku 1918. Pri jeho rozvoji v├Żrazne pomohli ─Źesk├ş ─Źinovn├şci, ktor├ş pri┼íli na v├Żchodn├ę Slovensko ako ┼ít├ítni zamestnanci. Aj s ich pomocou vyr├ístla nov├í slovensk├í ─Źinovn├şcka z├íklad┼ła. Mnoh├ş z nich dosiahli v├Żznamn├ę poz├şcie a to nielen na ├║rovni okresov a ┼ż├║p. Boli in┼ítruktormi Slovenskej lesnej ┼íkoly a podie─żali sa na realiz├ícii vodcovsk├Żch kurzov. M├┤┼żeme spomen├║┼ą V. Cvengro┼ía, F. Be─Źv├í┼Öa, ┼áafa┼Ö├şka, A. Mat├ęffiho, A. Vilkovsk├ęho, S.J. ┼átemberu, L. Lem├íka z Ko┼í├şc; Ruda a Tibora Lieskovsk├Żch, J. Kov├í─Źov├║, A. Uhn├íkov├║, Kar┼íaya, T. Ripku, A. R├│naya, Moln├íra, bratov Matu┼íovcov a ┼Żarnayovcov z Pre┼íova; J. Kraf─Ź├şka, J. Kolo┼żv├íryho, Mol─Źanovcov zo Sabinova; gen.v.v. Votrubu zo Spi┼ískej Novej Vsi, Kub├şka z Popradu, ┼á. Hlav├í─Źa za SKS z Michaloviec a mnoho ─Ćal┼í├şch. V roku 1919 sa v┼íetky oddiely stali s├║─Źas┼ąou Zv├Ązu jun├íkov ÔÇô skautov R─îS. V Ko┼íiciach a Pre┼íove pracovali na─Ćalej aj ma─Ćarsk├ş skauti, ktor├ş sa nesk├┤r zl├║─Źili so Svojs├şkov├Żm Zv├Ązom.

Zvl├í┼ítnos┼ąou boli skautsk├ę organiz├ície pri telov├Żchovn├Żch jednot├ích, napr├şklad skautsk├Ż odbor Zv├Ązu robotn├şckych telov├Żchovn├Żch jednot (v ─Źe┼ítine Skauti DTJ). Ich ─Źinnos┼ą zodpovedala klasick├Żm skautsk├Żm organiz├íci├ím, zara─Ćujeme ich v┼íak medzi robotn├şcky skauting.

Koncom 20-tych rokov sa za─Ź├şna rozv├şja┼ą katol├şcky skauting. Ro┼ż┼łavsk├Ż biskup Michal Bubni─Ź v Ro┼ż┼łave zaklad├í pri Zdru┼żen├ş slovenskej katol├şckej ml├íde┼że sekciu Katol├şckych skautov slovensk├Żch (SKS) a nasleduj├║ci rok vznik├í v Bratislave ├Üstredie katol├şckych skautov. Ich odbo─Źky sa s├║stre─Ćuj├║ hlavne v mest├ích, kde boli semin├íre alebo katol├şcke cirkevn├ę ┼íkoly, po celom Slovensku. Na ├║zem├ş v├Żchodn├ęho Slovenska to boli napr├şklad Ko┼íice, Pre┼íov, Michalovce, Trebi┼íov, Humenn├ę, Spi┼ísk├í Nov├í Ves, ale aj v├Ą─Ź┼íie obce ako Spi┼ísk├ę Vlachy, Krompachy, Se─Źovce, ├Üpor, Str├í┼żske a pod. Region├ílne centr├í sa vytvorili v Spi┼ískej Kapitule a Trebi┼íove. Z v├Żznamn├Żch ─Źinovn├şkov SKS m├┤┼żeme spomen├║┼ą Lem├íka (Ko┼íice), prof. Hlav├í─Źa (Michalovce), Har─Ź├íra (Trebi┼íov), Bindasa (Humenn├ę) a ─Ćal┼í├şch.

S├║─Źas┼ąou katol├şckeho skautingu boli aj homog├ęnne oddiely gr├ęckokatol├şckych skautov a skautiek. V roku 1928 zalo┼żili gr├ęckokal├şcki Rus├şni organiz├íciu Rusk├Ż skaut A. Duchnovi─Źa, ktor├í mala svoje oddiely aj na ├║zem├ş v├Żchodn├ęho Slovenska – v Pre┼íove, Medzilaborciach a Michalovciach.

Pomerne ┼íirok├║ ─Źlensk├║ z├íklad┼łu mal ┼żidovsk├Ż skauting organizovan├Ż v nieko─żk├Żch spolkoch (Ha┼íomer Kadimah, nesk├┤r Ha┼íomer Hacair, Brit Trumpeldor alebo Macabi Hacair), ktor├ę mali svoje oddiely ─Źi zbory v Ko┼íiciach, Pre┼íove, Ke┼żmarku, Levo─Źi, Poprade, Michalovcaich alebo aj v Se─Źovciach. Nesk├┤r sa v├Ą─Ź┼íina ┼żidovsk├Żch skautsk├Żch spolkov ako kolekt├şvny ─Źlen taktie┼ż zl├║─Źila so Zv├Ązom jun├íkov- skautov R─îS. ├Üplne mimo Zv├Ąz v Ko┼íiciach pracoval 23. kme┼ł ─îs. obce jun├íkov vo─żnosti, ktor├Ż realizoval letn├ę a zimn├ę skautsk├ę t├íbory, ─Źasto aj na ├║zem├ş Podkarpatskej Rusi.

V┼íetky skautsk├ę spolky na v├Żchodnom Slovensku vyv├şjali bohat├║ ─Źinnos┼ą, av┼íak najakt├şvnej┼í├şm bol Svojs├şkov Zv├Ąz jun├íkov- skautov a skautiek R─îS, ktor├Ż organizoval podujatia nielen s region├ílnym, ale aj krajinsk├Żm v├Żznamom. Prv├Żm tak├Żmto podujat├şm boli Skautsk├ę sl├ívnosti Ko┼íice ÔÇô Pre┼íov, ktor├ę sa uskuto─Źnili 29.j├║na a┼ż 1.j├║la 1923. Historick├ę pramene tvrdia, ┼że sa ich z├║─Źastnili skauti a skautky z cel├ęho Slovenska a vtedaj┼íej Podkarpatskej Rusi, ale aj z ─îiech. Presn├Ż po─Źet sa n├ím, ┼żia─ż, nepodarilo zisti┼ą.

Prv├Ż zraz V├Żchodoslovenskej ┼żupy (s├║─Źasn├í obdoba oblast├ş) sa uskuto─Źnil na B├ękeffiho chate 16. m├íja 1926 a z├║─Źastnilo sa ho 250 skautov a skautiek. Najviac ich pri┼ílo z Ko┼í├şc a Pre┼íova, no nech├Żbali ani oddiely z in├Żch ─Źast├ş regi├│nu. Koncom apr├şla 1928 zorganizovali v├Żchodoslovensk├ş roveri Dni roverovÔÇô skautov v Pre┼íove, na ktor├Żch sa stretlo 300 ├║─Źastn├şkov z celej republiky. Zbory a skautsk├ę ┼żupy z Ko┼í├şc a Pre┼íova zorganizovali nieko─żkokr├ít aj celoslovensk├ę skautsk├ę ─żahkoatletick├ę majstrovstv├í.

Organiz├íciou a realiz├íciou t├Żchto podujat├ş si v├Żchodoslovensk├ş skauti a skautky z├şskali ve─żmi dobr├ę meno. Uk├ízalo sa to aj v m├íji toho ist├ęho roku, ke─Ć Skautsk├ę sl├ívnosti v Pre┼íove a 1. zjazd V├Żchodoslovenskej ┼żupy hostili a┼ż 630 ├║─Źastn├şkov. Nech├Żbal tam ani n├í─Źeln├şk Zv├Ązu jun├íkov- skautov republiky ─îeskoslovenskej A.B. Svojs├şk, ktor├Ż na Hu┼ít├íku verejne vyznamen├íval popredn├Żch v├Żchodoslovensk├Żch ─Źinovn├şkov ÔÇô napr├şklad Be─Źv├í┼Öa, Ripku ─Źi Uhn├íkov├║. Z├║─Źastnili sa aj ─Źlenovia n├í─Źeln├şctva Wiater, Petr┼», ─Źlenovia Krajinsk├ęho skautsk├ęho vedenia i ─Ćal┼í├ş v├Żznamn├ş ─Źinovn├şci, ale aj napr├şklad spi┼ískonovovesk├Ż skaut J├ín N├ílepka. Skauti z Ru┼żomberka dorazili do Pre┼íova na bicykloch. Program sl├ívnost├ş bol bohat├Ż – nech├Żbali v├Żlety do pr├şrody, kult├║rne akcie, ┼íportov├ę s├║┼ąa┼że, ─Źi propag├ícia skautingu pre verejnos┼ą formou sprievodov. V tej dobe nebol sprievod mestom ni─Ź├şm v├Żnimo─Źn├Żm a t├║to formu propag├ície vyu┼ż├şvalo pri r├┤znych oslav├ích aj mno┼żstvo ─Ćal┼í├şch organiz├íci├ş (napr. Sokol, telov├Żchovn├ę jednoty a pod.). Taktie┼ż bolo samozrejmos┼ąou, ┼że pri tak├Żchto podujatiach sa vyd├íval aj pr├şle┼żitostn├Ż skautsk├Ż odznak.
Skauting sa te┼íil st├íle sa rozrastaj├║cej ─Źlenskej z├íkladni a v 30-tych rokoch mal napr├şklad Ko┼íick├Ż zbor u┼ż vy┼íe 300 ─Źlenov.

V roku 1931 na I. Slovanskom jamboree v Prahe dosiahli v├Żchodoslovensk├ş skauti a skautky v├Żznamn├ę ├║spechy. V ┼íportov├Żch discipl├şnach vybojovala ┼áari┼ísko-zempl├şnska ┼żupa tretie a V├Żchodoslovensk├í (Ko┼íick├í) ┼ítvrt├ę miesto. V celkovom hodnoten├ş obsadili tretiu a deviatu poz├şciu zo v┼íetk├Żch 22 z├║─Źastnen├Żch ─Źeskoslovensk├Żch ┼ż├║p.

Akt├şvne boli aj ostatn├ę skautsk├ę organiz├ície. Napr├şklad Slovensk├Ż katol├şcky skauting zorganizoval v roku 1932 v Slovenskom raji celoslovensk├Ż t├íbor SKS, na ktorom sa stretlo 99 ├║─Źastn├şkov. V rokoch 1934 a 1935 zas usporiadal zbor ┼żidovsk├Żch skautov Ha┼íomer Hacair v Ko┼íiciach ┼żupn├ę zlety ┼żidovsk├Żch skautov.

V pohnut├Żch d┼łoch v septembri 1938 zohrali v├Żchodoslovensk├ş skauti a skautky v├Żznamn├║ ├║lohu. Ako s├║─Źas┼ą mobiliza─Źn├Żch pl├ínov ─Źeskoslovenskej republiky kon├ívali skauti nad 15 rokov oble─Źen├Ż v rovno┼íat├ích dopravn├║ a poriadkov├║ slu┼żbu namiesto zmobilizovan├Żch pr├şslu┼ín├şkov pol├şcie, vytv├írali hliadky civilnej protileteckej ochrany, boli za─Źle┼łovan├ş do po┼żiarnych dru┼żstiev alebo pom├íhali zlo┼żk├ím ─îerven├ęho kr├ş┼ża. Aj to je d├┤kaz, ┼że skauting mal v tejto dobe ve─żk├║ d├┤veru nielen zo strany obyvate─żov, ale aj ┼ít├ítnych org├ínov.

Po prijat├ş Mn├şchovsk├ęho dikt├ítu koncom roku 1938 slovensk├í auton├│mna vl├ída ─Źinnos┼ą skautsk├Żch spolkov zak├ízala. Raritou bol 1003. oddiel A. Bernol├íka v Ko┼íiciach. Ke─Ć vo febru├íri 1940 prof. A. Mat├ęffi zakladal tento oddiel skautov (a nesk├┤r aj skautiek), Ko┼íice boli okupovan├ę hortyovsk├Żm Ma─Ćarskom. V na┼íom regi├│ne to boli jedin├ę leg├ílne slovensk├ę skautsk├ę oddiely v obdob├ş rokov 1938 a┼ż 1945.

Po─Źas druhej svetovej vojny sa mnoho skautov a skautiek zapojilo do boja za slobodu a demokraciu. M├┤┼żeme spomen├║┼ą spi┼ískonovovesk├ęho skauta kapit├ína N├ílepku, sabinovsk├ęho rovera Vladim├şra Lieglera alebo ko┼íick├ęho skauta Stanislava ┼Ż┼»reka. Rovnako akt├şvni boli aj ┼żidovsk├ş skautsk├ş ─Źinovn├şci, napr├şklad u─Źite─ż a skautsk├Ż vodca z Michaloviec Benjam├şm Bornstein, Egon Roth zo Spi┼ísk├Żch Vl├ích ─Źi rod├ík z Liptova – u─Źite─ż a vodca oddielu v Levo─Źi – Karol Adler. ─îas┼ą z nich v boji proti fa┼íizmu obetovala svoje ┼żivoty.

Po vojne sa v┼íak ┼ąa┼żk├ę ─Źasy neskon─Źili. Nasledovalo nez├íkonn├ę odvle─Źenie niektor├Żch ─Źeskoslovensk├Żch ┼ít├ítnych ob─Źanov do soviestk├Żch gulagov. V ne─żudsk├Żch podmienkach na Kaukaze bol v├Ąznen├Ż aj skaut Anton Felber. Domov sa mu podarilo vr├íti┼ą za dramatick├Żch okolnost├ş a┼ż po nieko─żk├Żch rokoch.

V roku 1945 bol skauting op├Ą┼ą obnoven├Ż pod n├ízvom Slovensk├Ż Jun├ík s rekordn├Żm po─Źtom ─Źlenov. ─îinovn├şci z n├í┼ího regi├│nu z├şskali v├Żznamn├ę funkcie ÔÇô v Ko┼íiciach p├┤sobil neskor┼í├ş krajinsk├Ż n├í─Źeln├şk Slovensk├ęho Jun├íka (a ─Źestn├Ż n├í─Źeln├şk SLSK) dr. Miloslav Str┼ż├şnek a funkciu mieston├í─Źeln├ş─Źky obsadila Al┼żbeta Uhn├íkov├í ÔÇô Smatanov├í z Pre┼íova. V lete 1947 sa vo Svite uskuto─Źnil celoslovensk├Ż Tatransk├Ż zjazd jun├íkov, na ktorom sa strelo, pod─ża spomienok ├║─Źastn├şkov, okolo tis├şc skautov a skautiek. Z v├Żznamn├Żch region├ílnych ─Źinovn├şkov m├┤┼żeme spomen├║┼ą L. Lem├íka z Ko┼í├şc, A. ─Ż. Moln├íra, Vojtovi─Źa, T. Kru─Źaya z Pre┼íova, L. Janzu z Doln├ęho Smokovca, Ko┼íick├ęho z Vranova.

Obnova skautingu bola intenz├şvna, ale netrvala dlho. V├Żchodoslovensk├ş skauti v Lipovciach za─Źali svojpomocne budova┼ą oblastn├ę stredisko, av┼íak e┼íte nedokon─Źen├ęho objektu sa zmocnil komunistick├Ż ─îeskoslovensk├Ż zv├Ąz ml├íde┼że.

S n├ístupom komunizmu vo febru├íri 1948 nastala toti┼ż op├Ą┼ą postupn├í likvid├ícia skautingu. Do konca roku 1949 u┼ż na v├Żchodnom Slovensku nep├┤sobili ┼żiadne leg├ílne skautsk├ę oddiely. Naopak, za─Źali vznika┼ą oddiely naklonen├ę s├║dob├ęmu re┼żimu – Spartakovi skauti pr├íce (SSP) organizovan├ş pod Feder├íciou prolet├írskej telov├Żchovy. Na v├Żchode republiky mali celkom po─Źetn├║ z├íklad┼łu v centrami v Ko┼íiciach, Pre┼íove, Ke┼żmarku, Ro┼ż┼łave, Vranove nad Top─żou, ale aj v ─Ćal┼í├şch men┼í├şch mest├ích. Okrem be┼żnej skautskej a kult├║rnej ─Źinnosti sa ─Źasto z├║─Źast┼łovali aj na robotn├şckych demon┼ítr├íci├ích. Na jednej z nich v Ko┼íiciach pou┼żili proti zakro─Źuj├║cej pol├şcii skautsk├ę palice. Stret sa skon─Źil nieko─żk├Żmi zranen├Żmi policajtmi, ├║radn├Żm z├íkazom pre ─Źinovn├şkov SSP nosi┼ą skautsk├ę palice a niektor├ş z nich boli aj ods├║den├ş za v├Żtr┼żnos┼ą.

Mnoho ─Źinovn├şkov bolo za skautsk├║ ─Źinnos┼ą (aj z n├í┼ího regi├│nu) komunistick├Żm re┼żimom perzekuovan├Żch, ods├║den├Żch alebo v├Ąznen├Żch.

Pavol Mal├ęter ÔÇô niekdaj┼í├ş vodca 5. oddielu ma─Ćarsk├Żch skautov Zv├Ązu jun├íkov-skautov R─îS v Pre┼íove – sa ods┼ąahoval do Ko┼í├şc, ktor├ę sa po Viedenskej arbitr├í┼żi stali s├║─Źas┼ąou Ma─Ćarska. Stal sa vysok├Żm d├┤stojn├şkom, a ke─Ć sa v roku 1956 Ma─Ćarsko pod veden├şm vl├ídy Imre Nagya sna┼żilo oslobodi┼ą od sovietskej nadvl├ídy, Pavol Mal├ęter zast├íval funkciu ministra obrany. Povstanie bolo krvavo potla─Źen├ę a I. Nagy, P. Mal├ęter aj s ─Ćal┼í├şmi ─Źlenmi vl├ídy boli komunistami popraven├ş. Na jeho pamiatku bolo pomenovan├ę vojensk├ę letisko v Budape┼íti.

V t├Żchto ┼ąa┼żk├Żch ─Źasoch sa ─Źas┼ą pre┼íovsk├Żch skautov rozhodla fungova┼ą v ilegalite a sch├ídzala na chate Fricka v Sl├ínskych vrchoch, in├í ─Źas┼ą podporila vtedy leg├ílne turistick├ę hnutie. Niektor├ş z nich napr. man┼żelia ─îiernohorsk├ş, Esto─Źko, Jan─Ź├şk po roku 1989 z├şskali najvy┼í┼íie ocenenie Klubu slovensk├Żch turistov ÔÇô zlat├Ż odznak KST.

Demokratiza─Źn├Ż proces pod veden├şm A. Dub─Źeka v roku 1968 umo┼żnil obnovenie skautskej organiz├ície. ┼Żia─ż, ani toto obdobie netrvalo dlho. Prv├Żm negat├şvnym znakom bola okup├ícia ─îeskoslovenska vojskami Var┼íavskej zmluvy, ale aj napriek tomu sa skauting rozv├şjal v mnoh├Żch mest├ích V├Żchodoslovensk├ęho kraja.

V m├íji 1969 bola radom Strieborn├ęho trojl├şstka vyznamenan├í pre┼íovsk├í ─Źinovn├ş─Źka Al┼żbeta Uhn├íkov├í ÔÇô Smatanov├í a tohto ─Źasu Bratislav─Źanka M├íria Juh├íszov├í ÔÇô Mikulov├í, ktor├í poch├ídzala z Ko┼í├şc, kde u┼ż v roku 1932 bola vodky┼łou 1. oddielu skautiek.

V apr├şli 1970 bola ─Źinnos┼ą Slovensk├ęho Jun├íka prosovietsk├Żm komunistick├Żm veden├şm zak├ízan├í. Skauti v Ko┼íiciach v┼íak pod veden├şm Bohuslava Hornu pokra─Źovali vo svojich aktivit├ích aj na─Ćalej. Po z├ísahu ┼átB to u┼ż nebolo mo┼żn├ę, preto sa niektor├ş rozhodli posilni┼ą trampsk├ę hnutie. M├┤┼żeme spomen├║┼ą T.O Roveri, ktor├ş vznikli zo star┼í├şch ─Źlenov 4. oddielu Pre┼íov, ko┼íick├ş skauti vytvorili T.O Rowers (Ali Straka), klub OHIO (G. Leg├ęn), ─Źi nesk├┤r zn├ímu osadu T.O Sosna. Zo skautsko-trampsk├ęho prostredia v Ko┼íiciach vznikla country- westernov├í kapela Vesl├íri.

A ─Źo s├║─Źasnos┼ą? V novembri 1989 padla politick├í moc komunistickej strany a takmer s├║─Źasne sa za─Źalo obnovova┼ą aj skautsk├ę hnutie. Slovensk├Ż skauting za─Źal vyv├şja bohat├║ ─Źinnos┼ą nielen v mest├ích, ale aj vo v├Ą─Ź┼í├şch obciach, vznikaj├║ oddiely, zbory, okresy a v roku 2000 je zalo┼żen├í v regi├│ne v├Żchodn├ęho Slovenska V├Żchodoslovensk├í a Podtatransk├í oblas┼ą.

Na ├║zem├ş regi├│nu sa op├Ą┼ą za─Źali uskuto─Ź┼łova┼ą celoslovensk├ę podujatia. Spome┼łme najprv tie s medzin├írodnou ├║─Źas┼ąou. V roku 2004 sa vo Vysok├Żch Tatr├ích uskuto─Źnilo stredoeur├│pske jamboree TATRACOR, na ktorom sa z├║─Źastnilo okolo 2 500 skautov a skautiek z r├┤znych ┼ít├ítov strednej a z├ípadnej Eur├│py. Druh├Żm tak├Żm podujat├şm bol EUROMOOT v roku 2007, na ktorom sa stretlo vy┼íe 3000 katol├şckych roverov a roveriek FSE/UIGSE z Talianska, Franc├║zska, ┼ápanielska, SRN, Belgicka, Portugalska, ┼ávaj─Źiarska, Rak├║ska, aj Po─żska, Litvy, Rumunska, Bieloruska a Ruska. Celoslovensk├Ż charakter, ale s medzin├írodnou ├║─Źas┼ąou, mala aj Kampa┼ł pre Tatry v roku 2007, kedy n├ísledky ┼żivelnej kalamity odstra┼łovalo viac ako 900 skautov a skautiek.

V├Żznamn├Żm podujat├şm s nadregion├ílnym charakterom bolo napr├şklad Oblapenie Spi┼ísk├ęho hradu, ktor├ę sa uskuto─Źnilo 3. a┼ż 5.m├íja 2002. Podujatia sa z├║─Źastnilo vy┼íe 1900 skautov a skautiek, medzi nimi aj n├í─Źeln├şctvo SLSK veden├ę J. Pokorn├Żm. Spome┼łme aj tradi─Źn├ę odovzd├ívanie Betlehemsk├ęho svetla po─żsk├ęmu ZHP (napr. v roku 2002 sa na odovzd├ívan├ş BS na Glod├│wke a v Krakove stretlo okolo 300 ├║─Źastn├şkov z cel├ęho Slovenska) alebo Skautsk├ę p├║te na Mari├ínsku horu v Levo─Źi.

V├Żchodoslovensk├í oblas┼ą u┼ż nieko─żko rokov organizuje oblastn├ę zrazy. Medzi naj├║spe┼ínej┼íie patrili zraz v roku 2004 v Juskovej Voli, kde sa stretlo 140 ├║─Źastn├şkov alebo zraz pri Kysaku v roku 2008 so 108 ├║─Źastn├şkmi. Vy┼íe sto skautov a skautiek (z V├Żchodoslovnskej, Podtatranskej oblasti, ale aj in├Żch regi├│nov) sa pravidelne na sv├Ątej om┼íi, ktor├║ organizuje 112.zbor Prame┼ł Pre┼íov ÔÇô Sek─Źov. ─Äal┼íou otvorenou akciou s├║ Skautsk├ę dni prof. Hlav├í─Źa pod z├í┼ítitou 126.zboru Hermanovce, na ktor├Żch po─Źet ├║─Źastn├şkov u┼ż nieko─żkokr├ít presiahol stovku.

Skauti a skautky n├í┼ího regi├│nu boli organiz├ítormi skautsk├Żch snemov. XI. a XV. skautsk├Ż snem v Pre┼íove (roky 2003, 2011) a XIII. skautsk├Ż snem v roku 2007 v Poprade.

─îinovn├şci a ─Źinovn├ş─Źky – v├Żchodniari boli zvolen├ş do najvy┼í┼í├şch postov Slovensk├ęho skautingu. Funkciu prvej mieston├í─Źeln├ş─Źky zast├ívala dr┼żite─żka radu Strieborn├ęho trojl├şstka Anna Tre─żov├í z Vranova nad Top─żou, ─Źi rod├í─Źka z Kromp├ích Martina Slivkov├í. ─îlenmi n├í─Źeln├şctva boli Bohuslav Horna a Franti┼íek Knap├şk z Ko┼í├şc, Marek Leskovjansk├Ż zo Spi┼ískej Novej Vsi, Martin Koval├şk z Pre┼íova, rod├ík zo Stropkova Daniel Slivka. V b├Żval├Żch kme┼łov├Żch rad├ích pracovali Edita Eckhausov├í z Pre┼íova a Anna Zabloudilov├í zo Str├í┼żskeho. ─Äal┼í├ş v├Żchodniari pracovali v celoslovensk├Żch rad├ích ─Źi ako in┼ítruktori SLSK sa podie─żaj├║ na realiz├ícii vodcovsk├Żch lesn├Żch ┼ík├┤l a GIL┼á.

V regi├│ne pracuj├║ aj ─Ćal┼íie skautsk├ę organiz├ície. Najv├Żznamnej┼í├ş je Zv├Ąz skautov ma─Ćarskej n├írodnosti na Slovensku, ktor├Ż p├┤sob├ş v Ko┼íiciach, Kr├í─żovskom Chlmci, Moldave na Bodvou alebo aj v Ro┼ż┼łave. P├┤sob├ş tu aj FSE/UIGSE ÔÇô zdru┼żenie katol├şckych skautov a skautiek na Slovensku, PLAST – skautsk├Ż zv├Ąz ukrajinskej a rus├şnskej ml├íde┼że na Slovensku a zop├ír mal├Żch lok├ílnych zdru┼żen├ş so skautsk├Żm programom.

Skauting na v├Żchodnom Slovensku m├í svoju bohat├║ hist├│riu. Pre┼íiel obdobiami ohromn├ęho rozmachu, ale aj ├║tlmu. Najtragickej┼íie boli ─Źasy, ke─Ć bol totalitn├Żmi politick├Żmi re┼żimami zak├ízan├Ż a ni┼ą kontinuity sa pretrhla, ale v─Ćaka mnoh├Żm obetav├Żm nezn├ímym ─Źinovn├şkom a ─Źinovn├ş─Źk├ím dok├ízal tieto probl├ęmy prekona┼ą. V├Żvoj skautingu na v├Żchodnom Slovensku je neoddelite─żnou s├║─Źas┼ąou mozaiky dej├şn skautingu v ─îeskoslovensku a Slovensku.

Jozef Mikloš