ico

Gener├íl, svetov├Ż n├í─Źeln├şk, lord Robert Baden-Powell of Gilwell (1857 ÔÇô 1941)

Home » Hist├│ria Slovensk├ęho skautingu » Gener├íl, svetov├Ż n├í─Źeln├şk, lord Robert Baden-Powell of Gilwell (1857 ÔÇô 1941)

Baden-Powell, v┼íetk├Żm skautom zn├ímy ako zakladate─ż skautingu a prv├Ż svetov├Ż n├í─Źeln├şk, pov├Ż┼íil vo svojom hodnotovom rebr├ş─Źku ─Źes┼ą na najvy┼í┼íie miesto. ─îes┼ą je pre skauta najcennej┼í├şm statkom. ÔÇ×Na skautovu ─Źes┼ą sa d├í spo─żahn├║┼ą,ÔÇť hl├ísa tie┼ż prv├Ż bod skautsk├ęho z├íkona. ÔÇ×A scout┬┤s honour is to be trusted – je vecou skautovej cti, aby mu ─żudia d├┤verovali,ÔÇť hovoril Lord of Gilwell. ÔÇ×Ak skaut prehl├ísi: ─Źestn├ę slovo, ┼że je to tak, chce t├Żm potvrdi┼ą, ┼że to tak naozaj je. Jeho slov├í maj├║ v├íhu posv├Ątn├ęho s─żubu.ÔÇť K vlastnostiam skauta prid├íme aj ─Ćal┼íie z B.-P.-ho z├ísad rytierskych cnost├ş: vytrvalos┼ą, ┼í─żachetnos┼ą, ├║ctu, poslu┼ínos┼ą, odvahu, nezi┼ítnos┼ą a oddanos┼ą.

Robert Baden-Powell, cel├Żm menom a titulom lord Robert Stephenson Smyth Baden Powell of Gilwell, sa narodil 22. febru├íra 1857 ako ┼íiesty syn a ├┤sme z desiatich det├ş reverenda H. G. Baden-Powella. Otec, po ktorom zdedil aj pr├şmenie Baden-Powell, p├┤sobil na Oxfordskej univerzite. Mlad├Ż Robert mal mnoho z├íujmov, hral na husle a na piano, venoval sa amat├ęrskemu divadlu, ale miloval aj ┼żivot v pr├şrode a dobrodru┼żstvo. Podnikol aj so svojimi bratmi dramatick├║ plavbu na plachetnici pozd─║┼ż juhoanglick├ęho pobre┼żia ─Źi exped├şciu na kanoe a┼ż k prame┼łom rieky Tem┼że.

Vst├║pil do arm├ídy a ako d├┤stojn├şk z povolania putoval po krajin├ích Britsk├ęho imp├ęria (Commonwealth, Britsk├ę spolo─Źenstvo n├írodov). Roky svojej vojenskej dr├íhy str├ívil v Indii, Afganistane, Ju┼żnej Afrike a na Malte. Koncom 90. rokov 19. storo─Źia ho prevelili z Indie op├Ą┼ą do Afriky, kde na z├íklade svojich bohat├Żch sk├║senost├ş cvi─Źil vojensk├Żch prieskumn├şkov a zvedov, zasv├Ącoval ich do tajomstva stopovania a odovzd├íval im poznatky z t├íborenia a nepozorovan├ęho pohybu v pr├şrode: museli dok├íza┼ą pre┼żi┼ą za naj┼ąa┼ż┼í├şch podmienok. Uvedomoval si, ┼że od d├┤kladn├ęho prieskumu nepriate─żsk├Żch poz├şci├ş z├ívisia ┼żivoty mu┼żov jeho jednotky. Jeho vyzveda─Źi operovali v mal├Żch nen├ípadn├Żch jednotk├ích, ktor├ę museli by┼ą sebesta─Źn├ę a museli d├┤verova┼ą svojim vz├íjomn├Żm schopnostiam v zmysle ÔÇ×Jeden za v┼íetk├Żch, v┼íetci za jedn├ęhoÔÇť. T├║to met├│du nevyu┼żil len Baden-Powell pri vytvoren├ş skautsk├ęho dru┼żinov├ęho syst├ęmu, ale ako neprekonan├í sa dodnes zachovala aj v arm├íde.

Mafeking a svetská sláva

V roku 1899 sa proti koloni├ílnej politike britsk├ęho imp├ęria v Ju┼żnej Afrike zdvihla vlna odporu p├┤vodn├Żch osadn├şkov tamoj┼í├şch nizozemsk├Żch d┼Ľ┼żav, B├║rov. Za─Źal sa trojro─Źn├Ż vojnov├Ż konflikt, poznamenan├Ż mocenskou politikou Nizozemska aj Brit├ínie, na ktor├Ż najviac dopl├ícalo domorod├ę ─Źerno┼ísk├ę obyvate─żstvo ÔÇô B├║rska vojna. Baden-Powell sa v nej ako hlavn├Ż velite─ż vojsk na severoz├ípadnej hranici s B├║rmi, vyznamenal vy┼íe 7-mesa─Źnou ├║spe┼ínou obranou jeho hlavn├ęho stanu Mafekingu. V Anglicku sa stal popul├írnym n├írodn├Żm, m├ędiami oslavovan├Żm ÔÇ×hrdinom od MafekinguÔÇť. ─îakalo ho pov├Ż┼íenie a v 43 rokoch bol najmlad┼í├şm anglick├Żm gener├ílom. K v├ş┼ąazstvu mu nemalou mierou pomohli aj vycvi─Źen├ę v├Żzvedn├ę jednotky, medzi ktor├ę zaradil na plnenie ─żah┼í├şch ├║loh mestsk├Żch chlapcov, star┼í├şch ako 10 rokov. Rozdelil ich do skup├şn po piatich, velite─żsk├í funkcia bola ur─Źen├í chlapcovi, ktor├ęho si sami zvolili. Obstar├ívali vn├║tromestsk├║ po┼ítov├║ slu┼żbu, proviant a pom├íhali zdravotn├şkom pri o┼íetrovan├ş ranen├Żch.

Baden-Powell v kritick├Żch vojnov├Żch okamihoch urobil svoj najv├Ą─Ź┼í├ş objav ÔÇô objavil du┼íu chlapca. Namiesto dovtedaj┼íej v├Żchovy rozkazov a z├íkazov uprednostnil citov├Ż a my┼ílienkov├Ż svet det├ş, ich fantazijn├ę predstavy a re┼ípektoval ich n├ízory.

Po─Źas jeho africkej misie sa udiala e┼íte jedna v├Żznamn├í vec, o ktorej nap├şsal: ÔÇ×M├ím pred sebou vlajku, ktor├║ mi poslala jedna diev─Źina. Je na nej vy┼íit├ę heslo ┬┤Be Prepared!┬┤ (Bu─Ć pripraven├Ż!). M├í to pre m┼ła skryt├Ż v├Żznam, lebo prv├ę p├şsmen├í tvoria inici├íly m├┤jho mena.ÔÇť O p├ír rokov zaradil toto heslo medzi z├íkladn├ę piliere skautingu.

Experiment na Brownsea

├Üspech jeho prvej kni┼żky ÔÇ×Pr├şru─Źka pre stop├írovÔÇť ho priviedol k my┼ílienke prep├şsa┼ą pr├şru─Źku do zrozumite─żnej┼íieho jazyka pre chlapcov ÔÇô t├Żm pokra─Źoval v objavoch a odhodlal sa k nov├ęmu pokusu. V j├║li 1907 rozoslal listy priate─żom z arm├ídy, rodi─Źom chlapcov na prahu dospievania ÔÇô ┼żiakom ┼ík├┤l Harrow, Eton, Charterhouse a ─Ćal┼í├şch ve─żk├Żch anglick├Żch intern├ítnych ┼ík├┤l. Navrhol im ÔÇ×usporiada┼ą t├íbor s osemn├ístimi vybran├Żmi chlapcami a jeden augustov├Ż t├Ż┼żde┼ł sa pripravova┼ą a ┼żi┼ą pod─ża skautinguÔÇť. Tak sa za─Źalo ve─żk├ę dobrodru┼żstvo prv├ęho skautsk├ęho t├íbora na ostrove Brownsea v Laman┼ískom prielive. Do skupiny pribral aj dev├Ą┼ą chlapcov z rod├şn ni┼ż┼í├şch spolo─Źensk├Żch tried, ─Źlenov v tzv. ÔÇ×Boys BrigadesÔÇť. Od 1. do 8. augusta t├íborila v samote ostrova dvadsiatka chlapcov, rozdelen├í do 5-─Źlenn├Żch hliadok na ─Źele s velite─żom. Jednotliv├ę hliadky sa odli┼íovali vlajkou, n├íramenn├şkmi, farbou a menami zvierat. ÔÇ×Koncepciu chlap─Źensk├ęho skautinguÔÇť, ako tomu Baden-Powell hovoril, si po─Źas ├┤smich dn├ş overil a zistil, ┼że syst├ęm funguje. T├íborov├Ż program rozdelen├Ż pod─ża dn├ş a t├ęm ÔÇô tzv. v├Żcvik a cvi─Źenia, hry a s├║┼ąa┼że ÔÇô vybral a upravil do p├┤vodn├ęho vydania ÔÇ×Skautingu pre chlapcovÔÇť. Publikoval ho v ┼íiestich dieloch dvakr├ít mesa─Źne od janu├íra do marca 1908. Zrodilo sa nov├ę hnutie, ktor├Żm v ─Ćal┼í├şch rokoch pre┼íli mili├│ny chlapcov a diev─Źat na celom svete. Ve─żmi r├Żchlo sa za─Źali chlapci po celej krajine formova┼ą do skautsk├Żch skup├şn. Ako vzor a predloha im sl├║┼żila kniha ÔÇ×Scouting for BoysÔÇť. V septembri 1908 pre nich BadenÔÇôPowell zalo┼żil prv├ę skautsk├ę stredisko – informa─Źn├ę centrum.

Michal Milla a Peter Janota

Pre─Ź├ştajte si tie┼ż