ico

Home » História Slovenského skautingu » Generál, svetový ná?elník, lord Robert Baden-Powell of Gilwell (1857 – 1941)

Baden-Powell, všetkým skautom známy ako zakladate? skautingu a prvý svetový ná?elník, povýšil vo svojom hodnotovom rebrí?ku ?es? na najvyššie miesto. ?es? je pre skauta najcennejším statkom. „Na skautovu ?es? sa dá spo?ahnú?,“ hlása tiež prvý bod skautského zákona. „A scout´s honour is to be trusted – je vecou skautovej cti, aby mu ?udia dôverovali,“ hovoril Lord of Gilwell. „Ak skaut prehlási: ?estné slovo, že je to tak, chce tým potvrdi?, že to tak naozaj je. Jeho slová majú váhu posvätného s?ubu.“ K vlastnostiam skauta pridáme aj ?alšie z B.-P.-ho zásad rytierskych cností: vytrvalos?, š?achetnos?, úctu, poslušnos?, odvahu, nezištnos? a oddanos?.

Robert Baden-Powell, celým menom a titulom lord Robert Stephenson Smyth Baden Powell of Gilwell, sa narodil 22. februára 1857 ako šiesty syn a ôsme z desiatich detí reverenda H. G. Baden-Powella. Otec, po ktorom zdedil aj prímenie Baden-Powell, pôsobil na Oxfordskej univerzite. Mladý Robert mal mnoho záujmov, hral na husle a na piano, venoval sa amatérskemu divadlu, ale miloval aj život v prírode a dobrodružstvo. Podnikol aj so svojimi bratmi dramatickú plavbu na plachetnici pozd?ž juhoanglického pobrežia ?i expedíciu na kanoe až k prame?om rieky Temže.

Vstúpil do armády a ako dôstojník z povolania putoval po krajinách Britského impéria (Commonwealth, Britské spolo?enstvo národov). Roky svojej vojenskej dráhy strávil v Indii, Afganistane, Južnej Afrike a na Malte. Koncom 90. rokov 19. storo?ia ho prevelili z Indie opä? do Afriky, kde na základe svojich bohatých skúseností cvi?il vojenských prieskumníkov a zvedov, zasväcoval ich do tajomstva stopovania a odovzdával im poznatky z táborenia a nepozorovaného pohybu v prírode: museli dokáza? preži? za naj?ažších podmienok. Uvedomoval si, že od dôkladného prieskumu nepriate?ských pozícií závisia životy mužov jeho jednotky. Jeho vyzveda?i operovali v malých nenápadných jednotkách, ktoré museli by? sebesta?né a museli dôverova? svojim vzájomným schopnostiam v zmysle „Jeden za všetkých, všetci za jedného“. Túto metódu nevyužil len Baden-Powell pri vytvorení skautského družinového systému, ale ako neprekonaná sa dodnes zachovala aj v armáde.

Mafeking a svetská sláva

V roku 1899 sa proti koloniálnej politike britského impéria v Južnej Afrike zdvihla vlna odporu pôvodných osadníkov tamojších nizozemských d?žav, Búrov. Za?al sa trojro?ný vojnový konflikt, poznamenaný mocenskou politikou Nizozemska aj Británie, na ktorý najviac doplácalo domorodé ?ernošské obyvate?stvo – Búrska vojna. Baden-Powell sa v nej ako hlavný velite? vojsk na severozápadnej hranici s Búrmi, vyznamenal vyše 7-mesa?nou úspešnou obranou jeho hlavného stanu Mafekingu. V Anglicku sa stal populárnym národným, médiami oslavovaným „hrdinom od Mafekingu“. ?akalo ho povýšenie a v 43 rokoch bol najmladším anglickým generálom. K ví?azstvu mu nemalou mierou pomohli aj vycvi?ené výzvedné jednotky, medzi ktoré zaradil na plnenie ?ahších úloh mestských chlapcov, starších ako 10 rokov. Rozdelil ich do skupín po piatich, velite?ská funkcia bola ur?ená chlapcovi, ktorého si sami zvolili. Obstarávali vnútromestskú poštovú službu, proviant a pomáhali zdravotníkom pri ošetrovaní ranených.

Baden-Powell v kritických vojnových okamihoch urobil svoj najvä?ší objav – objavil dušu chlapca. Namiesto dovtedajšej výchovy rozkazov a zákazov uprednostnil citový a myšlienkový svet detí, ich fantazijné predstavy a rešpektoval ich názory.

Po?as jeho africkej misie sa udiala ešte jedna významná vec, o ktorej napísal: „Mám pred sebou vlajku, ktorú mi poslala jedna diev?ina. Je na nej vyšité heslo ´Be Prepared!´ (Bu? pripravený!). Má to pre m?a skrytý význam, lebo prvé písmená tvoria iniciály môjho mena.“ O pár rokov zaradil toto heslo medzi základné piliere skautingu.

Experiment na Brownsea

Úspech jeho prvej knižky „Príru?ka pre stopárov“ ho priviedol k myšlienke prepísa? príru?ku do zrozumite?nejšieho jazyka pre chlapcov – tým pokra?oval v objavoch a odhodlal sa k novému pokusu. V júli 1907 rozoslal listy priate?om z armády, rodi?om chlapcov na prahu dospievania – žiakom škôl Harrow, Eton, Charterhouse a ?alších ve?kých anglických internátnych škôl. Navrhol im „usporiada? tábor s osemnástimi vybranými chlapcami a jeden augustový týžde? sa pripravova? a ži? pod?a skautingu“. Tak sa za?alo ve?ké dobrodružstvo prvého skautského tábora na ostrove Brownsea v Lamanšskom prielive. Do skupiny pribral aj devä? chlapcov z rodín nižších spolo?enských tried, ?lenov v tzv. „Boys Brigades“. Od 1. do 8. augusta táborila v samote ostrova dvadsiatka chlapcov, rozdelená do 5-?lenných hliadok na ?ele s velite?om. Jednotlivé hliadky sa odlišovali vlajkou, náramenníkmi, farbou a menami zvierat. „Koncepciu chlap?enského skautingu“, ako tomu Baden-Powell hovoril, si po?as ôsmich dní overil a zistil, že systém funguje. Táborový program rozdelený pod?a dní a tém – tzv. výcvik a cvi?enia, hry a sú?aže – vybral a upravil do pôvodného vydania „Skautingu pre chlapcov“. Publikoval ho v šiestich dieloch dvakrát mesa?ne od januára do marca 1908. Zrodilo sa nové hnutie, ktorým v ?alších rokoch prešli milióny chlapcov a diev?at na celom svete. Ve?mi rýchlo sa za?ali chlapci po celej krajine formova? do skautských skupín. Ako vzor a predloha im slúžila kniha „Scouting for Boys“. V septembri 1908 pre nich Baden–Powell založil prvé skautské stredisko – informa?né centrum.

Michal Milla a Peter Janota

Pre?ítajte si tiež

Show Comments