ico

Inšpirácia a ideály skautingu siahajú hlboko do histórie

Home » Hist├│ria Slovensk├ęho skautingu » In┼ípir├ícia a ide├íly skautingu siahaj├║ hlboko do hist├│rie

Vznik skautingu in┼ípirovali vzory antick├ęho ide├ílu tela s rozvinut├Żm vzdelan├şm, kult├║rou a poznan├şm, my┼ílienka kres┼ąanskej l├ísky k bl├ş┼żnemu a Desatoro bo┼ż├şch prik├ízan├ş, osobnosti z obdobia renesancie i predstavitelia reformn├Żch pedagogick├Żch, v├Żchovn├Żch a vzdel├ívac├şch pr├║dov z konca 19. a za─Źiatku 20. storo─Źia. Av┼íak od vzniku pre skauting plat├ş pravidlo, ┼że v├Żchova ─Źloveka je podmienen├í pr├şrodou a jej z├íkonitos┼ąami, ktor├Żm sa ─Źlovek v men┼íej alebo v├Ą─Ź┼íej miere podria─Ćuje.

Antika a kres┼ąanstvo

Do z├íkladov skautingu sa dostal odkaz diel klasick├Żch filozofov Sokrata, Plat├│na, Aristotela a neskor┼íieho Senecu. Ide najm├Ą o dve v├Żznamn├ę skuto─Źnosti: princ├şp kalokagathie ako harmonick├ęho rozvoja tela, du┼íe i ducha a zmysel pre skuto─Źnos┼ą, zalo┼żen├Ż na rozumovom svetovom poriadku – do skautskej v├Żchovy sa premieta d├┤verou v zmysel vedeck├ęho poznania a systematick├ęho v├Żchovn├ęho p├┤sobenia na z├íklade dobrej znalosti die┼ąa┼ąa. So zmyslom pre pravidl├í i s hodnotou discipl├şny, sebaprekonania a re┼ípektovania pravidiel. Samotn├Żm my┼ílienkov├Żm z├íkladom skautingu je jedna z najv├Żznamnej┼í├şch duchovn├Żch orient├íci├ş od p├┤sobenia Je┼żi┼ía Nazaretsk├ęho – kres┼ąanstvo, ktor├ę pon├║klo skautingu po┼łatie v┼íeobecn├ęho bratstva medzi ─żu─Ćmi, ktor├ş sa s├şce bratmi a sestrami nenarodili, ale svoj├şm rozhodnut├şm nasledova┼ą tento ide├íl sa nimi stali.

Rytieri

Zo stredoveku sa skauting in┼ípiroval rytierstvom, ktor├ę sa k n├ím za─Źalo ┼í├şri┼ą v 12. storo─Ź├ş a najv├Ą─Ź┼í├ş rozkvet dosiahlo po─Źas vl├íd ─Źesk├Żch a uhorsk├Żch kr├í─żov. Zdrojom pre my┼ílienkov├ę z├íklady skautskej v├Żchovy sa stali rytierske cnosti: stato─Źnos┼ą, dobr├ę spolo─Źensk├ę spr├ívanie, telesn├í zdatnos┼ą, ┼ítedros┼ą, odvaha, nezi┼ítnos┼ą, obetovanie sa pre druh├ęho, ├║cta k diev─Źat├ím a ┼żen├ím, ─Źestnos┼ą, poslu┼ínos┼ą a vernos┼ą svojmu panovn├şkovi. Okrem t├Żchto cnost├ş sa rytierstvo do skautingu vp├şsalo svoj├şm d├┤razom na ochranu slab┼íieho (skautsk├Ż pozdrav) a d├┤razom na ─Źes┼ą.

Francois Rabelais

Doba renesancie priniesla my┼ílienky viacer├Żch reform├ítorov o potrebe v┼íestrannej┼íej v├Żchovy ml├íde┼że, v├Żchovy prirodzenej, v s├║lade s pr├şrodou a pribl├ş┼żen├şm sa k nej, s v├Żchovou telesnou, v├Żchovou formou pr├íce a ocenenie kval├şt die┼ąa┼ąa.

Jedn├Żm z renesan─Źn├Żch autorov bol Franc├║z Francois Rabelais. V piatich zv├Ązkoch svojho rom├ínu ÔÇťGargantua a PantagruelÔÇŁ (1532 – 1553), ktor├Ż sa odohr├íva v r├ş┼íi obrov, vyslovil po┼żiadavku prirodzenej v├Żchovy die┼ąa┼ąa a odmietol dovtedaj┼íie sp├┤soby u─Źenia pre jeho didaktizuj├║ce memorovanie vedomost├ş a verbalizmus vo vzdel├ívan├ş. Pod─ża neho sa m├í v├Żchova odohr├íva┼ą v pr├şrode, pre pr├şrodu a v zhode s pr├şrodou. Ml├íde┼ż m├í v┼íetko pozorova┼ą, v┼íetk├ęmu sa m├í u─Źi┼ą, v┼íetko sk├║ma┼ą: hviezdy, zvierat├í, rastliny, nerasty… V├Żchova sa m├í uskuto─Ź┼łova┼ą pre skuto─Źn├Ż ┼żivot a jeho praktick├ę potreby. Toto Rabelaisovo u─Źenie bolo na t├║ dobu skuto─Źne revolu─Źn├ę. Vtedaj┼íie normat├şvne spolo─Źensk├ę zriadenie sa sna┼żilo tieto revolu─Źn├ę my┼ílienky potla─Źi┼ą.

J├ín Amos Komensk├Ż

Po Rabelaisovi prich├ídza tzv. ÔÇťU─Źite─ż n├írodovÔÇŁ Jan Amos Komensk├Ż, osvieteneck├Ż pedag├│g, ktor├Ż videl do du┼íe die┼ąa┼ąa. Jeho n├ízorn├ę u─Źenie prostredn├şctvom obr├ízkov, praktick├Żch cvi─Źen├ş a hier, praktick├ę spozn├ívanie svojho pr├şrodn├ęho okolia a ─żudskej pr├íce formou vych├ídzok do pr├şrody a exkurzi├ş do ─żudskej spolo─Źnosti znamenalo prelomov├║ zmenu vo v├Żchove die┼ąa┼ąa a formovan├ş jeho osobnosti. “Bez akejko─żvek pracnej te├│rie a pravidiel, ktor├Żmi nie ste ob┼ąa┼żovan├ş a ─Ź├şm r├Żchlej┼íie ku praxi dovediete, to je prirodzenos┼ąou ─żudskou,” hovor├ş Komensk├ęho v├Żrok o sp├┤sobe v├Żchovy die┼ąa┼ąa. Medzi jeho najzn├ímej┼íie diela patr├ş ÔÇťOrbis PictusÔÇŁ (Svet v obrazoch), ÔÇťLabyrint sveta a raj srdcaÔÇŁ, ÔÇťVe─żk├í didaktikaÔÇŁ, ÔÇťMal├í didaktikaÔÇŁ a ÔÇťV┼íeobecn├í rozprava o n├íprave vec├ş ─żudsk├ŻchÔÇŁ.

Jean Jacques Rousseau

─Äal┼í├ş prame┼ł poznania pre skauting poskytol ┼Żenev─Źan Jean Jacques Rousseau. Jeho rom├ín “Emil, ─Źi┼że o v├Żchove” bol revolu─Źn├Żm v├Żkrikom do doby, v ktorej ┼żil. S jeho heslom: “V┼íetko pod─ża pr├şrody” vyz├Żva vychov├ívate─żov a u─Źite─żov, aby zvy┼íovali telesn├║ kond├şciu die┼ąa┼ąa, aby vychovali chlapca siln├ęho a zdrav├ęho a rozumn├ęho, nech pracuje, beh├í, kri─Ź├ş, nech je st├íle v pohybe. O v├Żchove Emila ako ─Źloveka pripraven├ęho na ┼żivot hovor├ş: “┼Żi┼ą, to je remeslo, ktor├ęmu ho chcem nau─Źi┼ą. Tak, ako vyjde z mojich r├║k, nebude ani ├║radn├şkom, ani vojakom, ani k┼łazom, to prizn├ívam, ale bude v prvom rade ─Źlovekom. Dok├í┼że by┼ą, ak bude treba, v┼íetk├Żm, ─Ź├şm m├í ─Źlovek by┼ą pr├íve tak dobre, ako ktoko─żvek in├Ż. Ak ho osud don├║ti k akejko─żvek zmene miesta, on bude v┼żdy na svojom mieste.”
Rousseau paradoxne v pr├şrode net├íboril ani prakticky ne┼żil, ale existoval niekto, kto nasledoval prakticky Rousseaua v jeho ┼í─żapaj├ích. Bol to lek├ír Basedow, ktor├Ż v lete t├íbor├ş pod stanmi so svojimi chovancami vo Filantrippinu. Stal sa tak prv├Żm t├íborn├şkom na eur├│pskej p├┤de.

Henry David Thoreau

V 19. storo─Ź├ş sa usilovali viacer├ş o prirodzen├Ż z├íklad v├Żchovy die┼ąa┼ąa v styku s pr├şrodou Pestalozi, Spencer, Ruskin a Tolstoj. Takisto o zakladate─żoch Sokola Tyr┼íovi a Fugnerovi sa d├í poveda┼ą, ┼że boli predchodcami skautingu v ─îeskoslovensku. V Amerike hl├ísali n├ívrat k pr├şrode Emerson a Henry D. Thoreau. V porovnan├ş s ich predchodcami s├║ ich my┼ílienky u┼í─żachtilej┼íie, re├ílnej┼íie a v├Żchovne logicky presnej┼íie.

H. D. Thoreau bol skautom ide├ílneho typu. V zhode so svojimi ide├ílmi sa odobral do lesnej samoty pri jazere Walden, kde ┼żil dva roky v zrube, ktor├Ż si s├ím postavil. Svoje sk├║senosti ulo┼żil do knihy ÔÇ×Walden alebo ┼żivot v lesoch”. Sna┼żil sa o ├║pln├ę splynutie s pr├şrodou. Dobre si osvojil dne┼ín├ę skautsk├ę praktiky ako stopovanie zveri, pozorovanie no─Źnej oblohy a poznanie v┼íetk├ęho, ─Źo sa okolo neho h├Żbe a le┼ż├ş: ÔÇ×Mysl├şm, ┼że by sme mali ove─ża viac d├┤verova┼ą, ako d├┤verujeme. Mali by sme sa zbavi┼ą starosti o seba a rad┼íej ich venova┼ą niekomu in├ęmu. Pr├şroda je do takej miery prisp├┤soben├í na┼íej slabosti, ako na┼íej sile. St├íla ├║zkos┼ą a nap├Ątie v niektor├Żch z n├ís je skoro nezahojite─żnou chorobou. Radi zveli─Źujeme d├┤le┼żitos┼ą ka┼żdej svojej pr├íce, a predsa, ko─żko sme jej e┼íte nevykonali!” Pre skauting m├í v├Żznam jeho d├┤raz na mo┼żnos┼ą v jednoduch├Żch, ba a┼ż primit├şvnych ┼żivotn├Żch podmienkach nielen pre┼żi┼ą, ale plnohodnotne splyn├║┼ą s pr├şrodou a jej rytmom a dospie┼ą tak k hlb┼íiemu sebapoznaniu. ÔÇťI┼íiel som do lesov, preto┼że som chcel ┼żi┼ą striedmo, stretn├║┼ą sa s pravou podstatou ┼żivota a d├íva┼ą pozor, ─Źi by som sa nemohol nau─Źi┼ą, tomu, ─Źomu ma nau─Źi┼ą m├┤┼że, aby som si v hodine smrti nemusel poveda┼ą, ┼że som vlastne ne┼żil.ÔÇŁ

Ernest Thompson Seton

Thoreauov├Żm nasledovn├şkom na americkom kontinente bol maliar, spisovate─ż a z├íles├ík Ernest Thompson Seton (1860 – 1946), ktor├Ż mal prez├Żvku ÔÇť─îierny vlkÔÇŁ. Videl, ┼że bohatstvo, ktor├ę na┼íiel v pr├şrode, nem├í v├Żznam, ke─Ć ostane ukryt├ę iba v jeho vn├║tri. Seton na svojich potulk├ích Amerikou spozn├íval kult├║ru, zvyky a prav├║ podstatu ┼żivota Indi├ínov. Na svojich poznatkoch o p├┤vodn├Żch obyvate─żoch Ameriky postavil v roku 1902 z├íklad organiz├ície ÔÇ×Woodcraft Indians” alebo aj ÔÇ×Setonovi indi├íniÔÇť. Vodil svojich chlapcov a diev─Źat├í do pr├şrody, kde ich u─Źil s primit├şvnymi n├ístrojmi ┼żi┼ą a pre┼żi┼ą, stava┼ą zruby, sta┼ą sa lovcom a u┼żivi┼ą sa, vari┼ą, oblieka┼ą sa ako indi├íni a prenikn├║┼ą do podstaty ich duchovn├ęho ┼żivota. Vyu┼ż├şval t├║┼żbu chlapca z ulice sta┼ą sa lovcom, z├íles├íkom, indi├ínskym n├í─Źeln├şkom, rytierom v spr├ívan├ş a rytierom v du┼íi: ÔÇ×V┼żdy ma doj├şmala duchovn├í pustota on├Żch prv├Żch osemn├ís┼ą rokov m├┤jho ┼żivota, pon├ş┼żen├Żch a znetvoren├Żch. Prial som si, aby som pomohol v┼íetk├Żm chlapcom a diev─Źat├ím k prelomu vec├ş, ktor├ę som ja tak pomaly a bolestne zdolal. Viac ako pred dvadsiatimi piatimi rokmi som sa p├Żtal s├ím seba: ┬┤Neexistuje nijak├í cesta, ktor├í by zdramatizovala toto n├íbo┼żenstvo, t├║to v├Żchovu, tento ┼żivot v pr├şrode, ktor├Ż vlastne pre m┼ła znamenal ┼żivot?┬┤ Rozrie┼íen├şm tejto ot├ízky bola z├íles├ícka idea.ÔÇť Na p├ír rokov v┼íak organiz├ícia ochabla, n├ívrat k primit├şvnemu ┼żivotu deti nadlho nemohol uspokoji┼ą. Preto potom, ako sa stal v roku 1910 n├í─Źeln├şkom (Chief Scout) americkej skautskej organiz├ície Boy Scouts of America, zaklad├í v roku 1916 nov├║ organiz├íciu ÔÇ×The woodcraft League of America”, ktor├í bola organiza─Źne zna─Źne vyspel├í, ale ideovo zostala na p├┤vodnej ├║rovni. Zo Setonovho po┼łatia v├Żchovy det├ş a skautsk├ęho ┼żivota prebrali skauti v┼íetko ob─ż├║ben├ę indi├ínske – prez├Żvky, totemy, t├íborov├ę ohne, ┼żivot v pr├şrode. My┼ílienka naj─Źistej┼íieho t├íborov├ęho oh┼ła, ktor├Ż v┼íetko ne─Źist├ę premen├ş na popol, je my┼ílienkou odr├í┼żaj├║cou t├║┼żbu v┼íetk├Żch dobr├Żch ─żud├ş po poznan├ş a v├ş┼ąazstve pravdy. Jedn├Żm zo Setonov├Żch najv├Żznamnej┼í├şch a najzn├ímej┼í├şch diel s├║ ÔÇťDvaja divosiÔÇŁ. ─Äal┼íie zn├íme dielo ÔÇťZvitok brezovej k├┤ryÔÇŁ, ktor├ę sa stalo z├íkladnou pr├şru─Źkou woodcraftu pre chlapcov, Seton v 10. vydan├ş venoval pod n├ízvom Boy Scout of America americk├Żm skautom pri zrode ich organiz├ície. ÔÇťPosolstvo ─Źerven├ęho mu┼żaÔÇŁ nap├şsal pod─ża vlastn├Żch sk├║senost├ş o ┼żivote indi├ínov.

E. T. Setona, ktor├Ż vypracoval ucelen├Ż v├Żchovn├Ż syst├ęm pr├şrodou a v pr├şrode, vhodn├Ż pre osoby oboch pohlav├ş a v ka┼żdom veku, je treba pomenova┼ą ako jeden z podstatn├Żch in┼ípira─Źn├Żch zdrojov Roberta Baden – Powella pri jeho tvorbe nov├ęho v├Żchovn├ęho syst├ęmu – skautingu. Ost├íva nesporn├Żm faktom, ┼że R. Baden – Powell ÔÇ×…mal k dispoz├şcii pri p├şsan├ş svojej knihy “Scouting for Boys” Setonove pr├íce a prevzal z nich niektor├ę pas├í┼żeÔÇŁ.

Mozaika dokonal├ęho ─Źloveka

Mnoh├ę my┼ílienky, ktor├ę sa stali neoddelite─żnou s├║─Źas┼ąou skautingu, sa objavovali v euro-americkej kult├║rnej trad├şcii v priebehu predch├ídzaj├║cich storo─Ź├ş. Boli spojen├ę origin├ílnou synt├ęzou, ktor├║ ├║spe┼íne vykon├íval aj E. T. Seton, aj R. Baden-Powell, len ka┼żd├Ż svoj├şm sp├┤sobom.
V stru─Źnosti na─Źrtnut├ę z├íklady by sa dali zhrn├║┼ą do jednej my┼ílienky: zakladate─ż a p├┤vodca skautsk├ęho hnutia R. Baden-Powell vybral z pr├şrody a hist├│rie ─żudskej spolo─Źnosti, jej odkazov, tvorby, diel a sp├┤sobu ┼żivota overen├ę fakty, ktor├ę tvorili vrchol tej-ktorej ─żudskej epochy. Poskladal z nich mozaiku dokonal├ęho ─Źloveka. Z├ísady, pravidl├í a cesty k dosiahnutiu tohto ide├ílu aplikoval do jedn├ęho zo sp├┤sobov existencie ┼żivota ─Źloveka na Zemi – do skautingu.

Michal Milla ÔÇô My┼íiak