ico

Home » História Slovenského skautingu » Inšpirácia a ideály skautingu siahajú hlboko do histórie

Vznik skautingu inšpirovali vzory antického ideálu tela s rozvinutým vzdelaním, kultúrou a poznaním, myšlienka kres?anskej lásky k blížnemu a Desatoro božích prikázaní, osobnosti z obdobia renesancie i predstavitelia reformných pedagogických, výchovných a vzdelávacích prúdov z konca 19. a za?iatku 20. storo?ia. Avšak od vzniku pre skauting platí pravidlo, že výchova ?loveka je podmienená prírodou a jej zákonitos?ami, ktorým sa ?lovek v menšej alebo vä?šej miere podria?uje.

Antika a kres?anstvo

Do základov skautingu sa dostal odkaz diel klasických filozofov Sokrata, Platóna, Aristotela a neskoršieho Senecu. Ide najmä o dve významné skuto?nosti: princíp kalokagathie ako harmonického rozvoja tela, duše i ducha a zmysel pre skuto?nos?, založený na rozumovom svetovom poriadku – do skautskej výchovy sa premieta dôverou v zmysel vedeckého poznania a systematického výchovného pôsobenia na základe dobrej znalosti die?a?a. So zmyslom pre pravidlá i s hodnotou disciplíny, sebaprekonania a rešpektovania pravidiel. Samotným myšlienkovým základom skautingu je jedna z najvýznamnejších duchovných orientácií od pôsobenia Ježiša Nazaretského – kres?anstvo, ktoré ponúklo skautingu po?atie všeobecného bratstva medzi ?u?mi, ktorí sa síce bratmi a sestrami nenarodili, ale svojím rozhodnutím nasledova? tento ideál sa nimi stali.

Rytieri

Zo stredoveku sa skauting inšpiroval rytierstvom, ktoré sa k nám za?alo šíri? v 12. storo?í a najvä?ší rozkvet dosiahlo po?as vlád ?eských a uhorských krá?ov. Zdrojom pre myšlienkové základy skautskej výchovy sa stali rytierske cnosti: stato?nos?, dobré spolo?enské správanie, telesná zdatnos?, štedros?, odvaha, nezištnos?, obetovanie sa pre druhého, úcta k diev?atám a ženám, ?estnos?, poslušnos? a vernos? svojmu panovníkovi. Okrem týchto cností sa rytierstvo do skautingu vpísalo svojím dôrazom na ochranu slabšieho (skautský pozdrav) a dôrazom na ?es?.

Francois Rabelais

Doba renesancie priniesla myšlienky viacerých reformátorov o potrebe všestrannejšej výchovy mládeže, výchovy prirodzenej, v súlade s prírodou a priblížením sa k nej, s výchovou telesnou, výchovou formou práce a ocenenie kvalít die?a?a.

Jedným z renesan?ných autorov bol Francúz Francois Rabelais. V piatich zväzkoch svojho románu “Gargantua a Pantagruel” (1532 – 1553), ktorý sa odohráva v ríši obrov, vyslovil požiadavku prirodzenej výchovy die?a?a a odmietol dovtedajšie spôsoby u?enia pre jeho didaktizujúce memorovanie vedomostí a verbalizmus vo vzdelávaní. Pod?a neho sa má výchova odohráva? v prírode, pre prírodu a v zhode s prírodou. Mládež má všetko pozorova?, všetkému sa má u?i?, všetko skúma?: hviezdy, zvieratá, rastliny, nerasty… Výchova sa má uskuto??ova? pre skuto?ný život a jeho praktické potreby. Toto Rabelaisovo u?enie bolo na tú dobu skuto?ne revolu?né. Vtedajšie normatívne spolo?enské zriadenie sa snažilo tieto revolu?né myšlienky potla?i?.

Ján Amos Komenský

Po Rabelaisovi prichádza tzv. “U?ite? národov” Jan Amos Komenský, osvietenecký pedagóg, ktorý videl do duše die?a?a. Jeho názorné u?enie prostredníctvom obrázkov, praktických cvi?ení a hier, praktické spoznávanie svojho prírodného okolia a ?udskej práce formou vychádzok do prírody a exkurzií do ?udskej spolo?nosti znamenalo prelomovú zmenu vo výchove die?a?a a formovaní jeho osobnosti. “Bez akejko?vek pracnej teórie a pravidiel, ktorými nie ste ob?ažovaní a ?ím rýchlejšie ku praxi dovediete, to je prirodzenos?ou ?udskou,” hovorí Komenského výrok o spôsobe výchovy die?a?a. Medzi jeho najznámejšie diela patrí “Orbis Pictus” (Svet v obrazoch), “Labyrint sveta a raj srdca”, “Ve?ká didaktika”, “Malá didaktika” a “Všeobecná rozprava o náprave vecí ?udských”.

Jean Jacques Rousseau

?alší prame? poznania pre skauting poskytol Ženev?an Jean Jacques Rousseau. Jeho román “Emil, ?iže o výchove” bol revolu?ným výkrikom do doby, v ktorej žil. S jeho heslom: “Všetko pod?a prírody” vyzýva vychovávate?ov a u?ite?ov, aby zvyšovali telesnú kondíciu die?a?a, aby vychovali chlapca silného a zdravého a rozumného, nech pracuje, behá, kri?í, nech je stále v pohybe. O výchove Emila ako ?loveka pripraveného na život hovorí: “Ži?, to je remeslo, ktorému ho chcem nau?i?. Tak, ako vyjde z mojich rúk, nebude ani úradníkom, ani vojakom, ani k?azom, to priznávam, ale bude v prvom rade ?lovekom. Dokáže by?, ak bude treba, všetkým, ?ím má ?lovek by? práve tak dobre, ako ktoko?vek iný. Ak ho osud donúti k akejko?vek zmene miesta, on bude vždy na svojom mieste.”
Rousseau paradoxne v prírode netáboril ani prakticky nežil, ale existoval niekto, kto nasledoval prakticky Rousseaua v jeho š?apajách. Bol to lekár Basedow, ktorý v lete táborí pod stanmi so svojimi chovancami vo Filantrippinu. Stal sa tak prvým táborníkom na európskej pôde.

Henry David Thoreau

V 19. storo?í sa usilovali viacerí o prirodzený základ výchovy die?a?a v styku s prírodou Pestalozi, Spencer, Ruskin a Tolstoj. Takisto o zakladate?och Sokola Tyršovi a Fugnerovi sa dá poveda?, že boli predchodcami skautingu v ?eskoslovensku. V Amerike hlásali návrat k prírode Emerson a Henry D. Thoreau. V porovnaní s ich predchodcami sú ich myšlienky uš?achtilejšie, reálnejšie a výchovne logicky presnejšie.

H. D. Thoreau bol skautom ideálneho typu. V zhode so svojimi ideálmi sa odobral do lesnej samoty pri jazere Walden, kde žil dva roky v zrube, ktorý si sám postavil. Svoje skúsenosti uložil do knihy „Walden alebo život v lesoch”. Snažil sa o úplné splynutie s prírodou. Dobre si osvojil dnešné skautské praktiky ako stopovanie zveri, pozorovanie no?nej oblohy a poznanie všetkého, ?o sa okolo neho hýbe a leží: „Myslím, že by sme mali ove?a viac dôverova?, ako dôverujeme. Mali by sme sa zbavi? starosti o seba a radšej ich venova? niekomu inému. Príroda je do takej miery prispôsobená našej slabosti, ako našej sile. Stála úzkos? a napätie v niektorých z nás je skoro nezahojite?nou chorobou. Radi zveli?ujeme dôležitos? každej svojej práce, a predsa, ko?ko sme jej ešte nevykonali!” Pre skauting má význam jeho dôraz na možnos? v jednoduchých, ba až primitívnych životných podmienkach nielen preži?, ale plnohodnotne splynú? s prírodou a jej rytmom a dospie? tak k hlbšiemu sebapoznaniu. “Išiel som do lesov, pretože som chcel ži? striedmo, stretnú? sa s pravou podstatou života a dáva? pozor, ?i by som sa nemohol nau?i?, tomu, ?omu ma nau?i? môže, aby som si v hodine smrti nemusel poveda?, že som vlastne nežil.”

Ernest Thompson Seton

Thoreauovým nasledovníkom na americkom kontinente bol maliar, spisovate? a zálesák Ernest Thompson Seton (1860 – 1946), ktorý mal prezývku “?ierny vlk”. Videl, že bohatstvo, ktoré našiel v prírode, nemá význam, ke? ostane ukryté iba v jeho vnútri. Seton na svojich potulkách Amerikou spoznával kultúru, zvyky a pravú podstatu života Indiánov. Na svojich poznatkoch o pôvodných obyvate?och Ameriky postavil v roku 1902 základ organizácie „Woodcraft Indians” alebo aj „Setonovi indiáni“. Vodil svojich chlapcov a diev?atá do prírody, kde ich u?il s primitívnymi nástrojmi ži? a preži?, stava? zruby, sta? sa lovcom a uživi? sa, vari?, oblieka? sa ako indiáni a preniknú? do podstaty ich duchovného života. Využíval túžbu chlapca z ulice sta? sa lovcom, zálesákom, indiánskym ná?elníkom, rytierom v správaní a rytierom v duši: „Vždy ma dojímala duchovná pustota oných prvých osemnás? rokov môjho života, ponížených a znetvorených. Prial som si, aby som pomohol všetkým chlapcom a diev?atám k prelomu vecí, ktoré som ja tak pomaly a bolestne zdolal. Viac ako pred dvadsiatimi piatimi rokmi som sa pýtal sám seba: ´Neexistuje nijaká cesta, ktorá by zdramatizovala toto náboženstvo, túto výchovu, tento život v prírode, ktorý vlastne pre m?a znamenal život?´ Rozriešením tejto otázky bola zálesácka idea.“ Na pár rokov však organizácia ochabla, návrat k primitívnemu životu deti nadlho nemohol uspokoji?. Preto potom, ako sa stal v roku 1910 ná?elníkom (Chief Scout) americkej skautskej organizácie Boy Scouts of America, zakladá v roku 1916 novú organizáciu „The woodcraft League of America”, ktorá bola organiza?ne zna?ne vyspelá, ale ideovo zostala na pôvodnej úrovni. Zo Setonovho po?atia výchovy detí a skautského života prebrali skauti všetko ob?úbené indiánske – prezývky, totemy, táborové ohne, život v prírode. Myšlienka naj?istejšieho táborového oh?a, ktorý všetko ne?isté premení na popol, je myšlienkou odrážajúcou túžbu všetkých dobrých ?udí po poznaní a ví?azstve pravdy. Jedným zo Setonových najvýznamnejších a najznámejších diel sú “Dvaja divosi”. ?alšie známe dielo “Zvitok brezovej kôry”, ktoré sa stalo základnou príru?kou woodcraftu pre chlapcov, Seton v 10. vydaní venoval pod názvom Boy Scout of America americkým skautom pri zrode ich organizácie. “Posolstvo ?erveného muža” napísal pod?a vlastných skúseností o živote indiánov.

E. T. Setona, ktorý vypracoval ucelený výchovný systém prírodou a v prírode, vhodný pre osoby oboch pohlaví a v každom veku, je treba pomenova? ako jeden z podstatných inšpira?ných zdrojov Roberta Baden – Powella pri jeho tvorbe nového výchovného systému – skautingu. Ostáva nesporným faktom, že R. Baden – Powell „…mal k dispozícii pri písaní svojej knihy “Scouting for Boys” Setonove práce a prevzal z nich niektoré pasáže”.

Mozaika dokonalého ?loveka

Mnohé myšlienky, ktoré sa stali neoddelite?nou sú?as?ou skautingu, sa objavovali v euro-americkej kultúrnej tradícii v priebehu predchádzajúcich storo?í. Boli spojené originálnou syntézou, ktorú úspešne vykonával aj E. T. Seton, aj R. Baden-Powell, len každý svojím spôsobom.
V stru?nosti na?rtnuté základy by sa dali zhrnú? do jednej myšlienky: zakladate? a pôvodca skautského hnutia R. Baden-Powell vybral z prírody a histórie ?udskej spolo?nosti, jej odkazov, tvorby, diel a spôsobu života overené fakty, ktoré tvorili vrchol tej-ktorej ?udskej epochy. Poskladal z nich mozaiku dokonalého ?loveka. Zásady, pravidlá a cesty k dosiahnutiu tohto ideálu aplikoval do jedného zo spôsobov existencie života ?loveka na Zemi – do skautingu.

Michal Milla – Myšiak

Show Comments