ico

Home » História Slovenského skautingu » Ná?elníci a miestoná?elníci na Slovensku » Spýtali sme sa ná?elníkov

Mgr. ?ubomír Ondrušek – Vševed
(sú?asný ná?elník Slovenského skautingu od roku 2007)

Ako skauting ovplyvnil Tvoj život, ?o Ti dal ?i vzal a ?o Ti najviac utkvelo v pamäti z Tvojho pôsobenia ako ná?elníka? (v Tvojom prípade doterajšieho pôsobenia)

Ja patrím do generácie, ktorá vyrastala v socializme. Bez skautingu. Vtedy som chodil do pionierskych táborov, kde som s neznámymi rovesníkmi zažíval vä?šiu ?i menšiu nudu a tešil sa stadia? vždy domov. Socializmus fungoval nejako naopak. Dnes sa deti na skautský tábor nenormálne tešia, majú svoju dobrú partiu a nikomu sa potom nechce ís? domov. Ani vodcom… To je prvá vec, ?o ma ve?mi ovplyvnila. Vedomie, že deti v ich najlepších detských rokoch zažívajú skuto?ne tie najlepšie detské a najmä ozajstné zážitky. Že vznikajú kamarátstva na celý život. Že ich nejaká prekážka len tak ?ahko nezastaví. Že budú ma? v úcte prírodu aj jeden druhého. Že z nich budú skrátka poriadni ?udia alebo ako sa dnes s ob?ubou hovorí zodpovední ob?ania a neboja sa vzia? na seba kus zodpovednosti. A že to celé je aj v?aka mne. Ten pocit a nazvime to trebárs aj zados?u?inenie nekúpite nikde. Druhá vec, ?o ma asi najviac ovplyvnila sú ?udia v skautingu. S ve?kým ?. Skuto?né vzory, v?aka ktorým som v skautingu ostal. V?aka ktorým som zistil, že aj taká „práca“ dobrovo?níka pripravujúceho detský tábor, zážitkový kurz pre mladých ?udí ?i zasadanie manažmentu organizácie, je síce náro?ná ale sama o sebe ve?ká sranda a ve?ký zážitok zárove?. Ke? sa do nie?oho pustíte – tak naozaj – je len málo vecí, ktoré sú nemožné. Nehovoriac o tom, že s odstupom ?asu zis?ujem, že som „len tak mimochodom“ získal aj inak a inde nenau?ite?né skúsenosti pre môj profesionálny život. Najmä v?aka dospelým v skautingu okolo m?a môžem poveda?, že aj ke? už nechodím s de?mi na výpravy do lesa, tak ma skauting stále baví.

Funkcia ná?elníka, ktorú teraz zastávam, prináša samozrejme so sebou mnohé úskalia a najmä kompromisy. Zreálni poh?ad na tú romantiku pri táboráku. Na ?o však asi najradšej spomínam sú paradoxne také ve?ké medzinárodné skautské stretnutia. Tam vidíte nevy?erpate?nú energiu sršiacu z mladých ?udí, rôznych národov ?i vierovyznaní. Tam vidie? silu myšlienky, kvôli ktorej je skauting na celom svete. Kvôli ktorej máte známych na celom svete.

?o by si zaželal skautingu do budúcnosti?

Slovenskému skautingu ku storo?nici neželám to, aby tu bol ešte 100 rokov. To považujem za tak samozrejmé, ako že ja sa tej ?alšej storo?nice nedožijem. Želám mu, aby si zachoval svoju doterajšiu sviežos? a š?avnatos?. Aby sme sa s manželkou dobre bavili, ke? nám deti a deti mojich detí budú rozpráva? ako sa na skautskom tábore na no?nej hliadke fakt báli, ale bol to len zatúlaný funiaci ježko. Aby skrátka skauting ostal stále tým istým skautingom, ktorý ma bude aj na?alej bavi?.

Ing.Ján Pokorný – Johany
(ná?elník Slovenského skautingu v období 1999 – 2007)

Ako skauting ovplyvnil Tvoj život, ?o Ti dal ?i vzal a ?o Ti najviac utkvelo v pamäti z Tvojho pôsobenia ako ná?elníka?

Skauting som okúsil už ako die?a v rokoch 1968 – 1969, bolo to ve?mi krátke, ale intenzívne obdobie, a na základe tejto krásnej skúsenosti som sa neskôr (ako dospelý) rozhodol, že moje deti by ur?ite mali zaži? nie?o podobné ako som zažil ja. Tak sme najprv putovali po slovenských horách, spolu s bratrancom Julom sme vzali decká a ruksaky (naše deti mali 6, 5, a 4 roky) a u?ili sme ich chodi?, ži? v prírode a vníma? jej krásu. Potom prišiel rok 1989, s ním závan slobody a ve?a nových možností. Založil som vl?iacky oddiel, robili sme výpravy do prírody a prvé skautské tábory, neskôr v roku 1993 sa nám podarilo získa? priestory pre klubov?u na Mesa?nej ulici v Bratislave Ružinove.

Skauting bol popri výchove v rodine, v škole a náboženskej výchove ?alší prostriedok, ako som mohol pozitívne ovplyvni? vývoj mojich detí a ich kamarátov. ?o som z toho mal ja? Menej ?asu stráveného v robote, a viacej so svojimi de?mi a priate?mi v krásnej slovenskej prírode. Okrem toho som sa ve?a nau?il, ako uvažujú deti a mladí ?udia v rozli?ných vekových obdobiach, a lepšie som pochopil, ako som rozmýš?al ja v tom veku. Pri výchove die?a?a je dobré vedie?, ako rozmýš?a die?a, a nedíva? sa na veci len zo svojho poh?adu.

Prešlo 10 rokov, moji synovia boli vo veku, ke? je ?ažké by? zárove? otcom a skautským vodcom, a preto som prenechal vedenie skautského oddielu mladšiemu vodcovi. Ja som sa venoval príprave dospelých mladých skautov na lesných školách. Nebol som na túto rolu vhodným ?lovekom, myslím, ale mojou úlohou bolo hlavne pripravi? pôdu pre rozvoj lesných škôl.

Neskôr som bol pozvaný kandidova? do ná?elníctva Slovenského skautingu. Chápal som to ako službu pre skauting, lebo by? ná?elníkom znamenalo, že som popri svojej práci, ktorá ma živí, robil ešte jednu aktivitu – prácu navyše. To je dos? ?ažké, najmä ak chcete veci robi? poriadne, a tá „druhá práca“ nie je platená. Je pravda, že som ako ná?elník v skautingu spoznal mnoho dobrých ?udí, našiel nových kamarátov a priate?ov. Boli to krásne stretnutia, ?i už na lesných školách, kurzoch varenia, návštevy zborov priamo v rozli?ných regiónoch Slovenska.

Ke? nie?o robíte, kde si neoddýchnete, nie?o, ?o musíte robi?, ale vás nenap??a rados?ou, tak chcete aspo? vidie?, že tá práca, ?innos? má zmysel. Teší ma, že po?as obdobia, ke? som vykonával funkciu ná?elníka, sa ve?a mladých ?udí v našej organizácii zapájalo do dos? rozmanitej skautskej ?innosti (lesné školy, ?asopisy, knihy, vedenie oddielov, organizovanie viacerých podujatí, práca na ústredí). Nebola to moja zásluha, tá rozmanitá ?innos?, ale teší ma, že to bolo úspešné obdobie. To, na ?o mám pekné spomienky, boli tie spomínané stretnutia, a aj to, že som ešte dlhé roky chodil so 104.zborom na skautské tábory, ktoré som niekedy viedol, niekedy som len pomáhal alebo aj možno zavadzal, ale bol to ?as, kedy som naberal sily do ?alšieho „boja“. Tie miesta v lesoch, kam sme chodili, na Kysuciach a na Orave, sú také pekné, ?i v daždi, mesa?nom svite, slne?nej pá?ave, že ak by také miesta neboli v nebi, ve?mi by mi chýbali :).

?o by si zaželal skautingu do budúcnosti?

Skautingu prajem ?alších „sto ?at, nech žije žije nám“. Mladým skautom a skautkám želám, aby sa nenechali ovplyvni? všelijakými „?udnými ideami tejto doby“, a aby zachovali to, ?o skauting robí skautingom. Nie že by neboli zaujímavé aktivity v klubovni, ale naša príroda je príliš krásna a potrebná pre získanie duševnej rovnováhy, takže tá klubov?a nesta?í. Pasívne vysedávanie pri po?íta?i a internete nenahradí stretnutie s priate?mi, kamarátmi, kamarátkami „naživo“, na skautskej akcii, na tábore.
Ak ste aj viacerí neboli vychovaní ako kres?ania, veriaci v Boha, ale to biblické, že len úzka a strmá cesta vedie do raja, to je pravdivé a platí pre všetkých. ?lovek sa musí o nie?o snaži?, ma? svoj cie?, ma? motiváciu, aby sa posunul ?alej dopredu. Skauting nemožno chápa? len ako hru, zábavu, množinu príjemných zážitkov. Ku skautingu patrí aj námaha, obeta, kus sebazaprenia. Treba si vyskúša? prekonáva? svoje limity, vyskúša? fyzickú námahu, nepohodlie, pochopi?, že aj v kamarátskych vz?ahoch to niekedy škrípe, a u?i? sa vedie? ustúpi?, odpusti?, alebo naopak presadi? sa ak som lepší, ale tak, aby som neublížil iným. Treba sa nau?i? obdarováva? a rozdáva?, ale vedie? aj prija?.

A všetkým skautom a skautkám želám, aby sa im v živote darilo, aby mohli to dobré, ?o sa nau?ili a získali v skautingu, odovzdáva? ?alej.

RNDr. Jozef Šteffek, CSc. – Zelinkár
(ná?elník Slovenského skautingu v období 1997 – 1999)

Ako skauting ovplyvnil Tvoj život, ?o Ti dal ?i vzal a ?o Ti najviac utkvelo v pamäti z Tvojho pôsobenia ako ná?elníka?

Skauting radikálne ovplyvnil môj život. V 90-tich rokoch som mu venoval celý svoj vo?ný ?as. Najskôr ako vodca oddielu, potom ako vodca SÚLŠ a nakoniec ako ná?elník. Moja túžba bola obnovi? táborisko v Hodruši a zrekonštruova? jeden historický objekt, kde by bolo možné prenocova?, bolo by tam múzeum skautingu, sídlo SULŠ a priestor pre stretávanie sa skautov. Obe aktivity sa mi podarilo v relatívne krátkej dobe uskuto?ni?. Zriadená bola Nadácie Baden-Powella prostredníctvom ktorej sa mi podarilo získa? finan?né prostriedky a postupne so skautmi a odborníkmi realizova? rekonštrukciu skautského domu až po ?iasto?nú kolaudáciu. Aktívne som organizoval brigády a tábory, kde sa vystriedalo stovky skautov zo Slovenska aj zo zahrani?ia. Podarilo sa obnovi? a vybudova? skautské táborisko v Hodruši. A to mi zabralo celý môj vo?ný ?as. Za celé obdobie som sa stretával s mnohými zaujímavými a oduševnenými skautmi zo Slovenska, aj zo zahrani?ia, ale boli aj iní „tzv. skauti“. Jedna éra môjho života skon?ila a potom som ve?a energie dal cestovaniu, hlavne do tropických krajín na všetkých kontinentoch. Na cestách po svete som stretával skautov, ktorý mi nezištne pomohli. Dosia? s nimi udržujem kontakt. Teraz svoj vo?ný ?as venujem vede. Mám na ?o spomína?.

?o by si zaželal skautingu do budúcnosti?

Skautingu želám aby mal š?astie na rozumných ná?elníkov, nadšených vodcov a dobrú ?lenskú základ?u, aby organizoval také zaujímavé akcie a stretnutia, ktoré na?alej budú lákadlom do jeho radov.

Show Comments