ico

Skauting ÔÇô neprekonan├Ż svetov├Ż fenom├ęn

Home » Hist├│ria Slovensk├ęho skautingu » Skauting ÔÇô neprekonan├Ż svetov├Ż fenom├ęn

Koniec svetovej vojny, prebiehaj├║cej v rokoch 1914 ÔÇô 1918, priniesol zmenu poh─żadu na skauting: aj sympatizuj├║ci, aj v├Żsme┼ín├Ż pr├şstup verejnosti sa menil v ├║ctu a┼ż obdiv. Aj tak sa v┼íak hnutie e┼íte st├íle nestretlo s jednozna─Źn├Żm s├║hlasom a na jeho adresu sa oz├Żvali kritick├ę hlasy. My┼ílienky skautingu, presadzuj├║ce okrem in├ęho mier, toleranciu, priate─żstvo a bratstvo na celom svete, mu po vytrvalom postoji priniesli zasl├║┼żen├ę ovocie. Skautsk├ę hnutie na ─Źele s R. BadenÔÇôPowellom, ktor├Ż a┼ż do svojej smrti dominoval skautingu ─Źistou silou svojej charizmatickej osobnosti, sa op├Ątovne dok├ízalo postavi┼ą proti nepriazni s heslom ┼ívaj─Źiarskych postihnut├Żch skautov: ÔÇ×Skautom navzdory v┼íetk├ęmu.ÔÇť Svetov├Ż n├í─Źeln├şk s├şce odi┼íiel, ale skautsk├ę hnutie sa do─Źkalo svetov├ęho uznania a dok├ízalo vychova┼ą ─Ćal┼íie gener├ície. Dodnes pre┼ílo skautskou v├Żchovou od prv├ęho t├íbora na Brownsea do 300 mili├│nov skautov.

Skauting ÔÇô vojensk├Ż syst├ęm?

Prvou krajinou mimo britsk├ęho Commonwealthu, kde sa skautingu uchytil a roz┼í├şril, bolo juhoamerick├ę Chile. Na eur├│pskom kontinente sa zakladaj├║ skautsk├ę organiz├ície najprv v Nemecku, potom v Belgicku, Holandsku, Rusku, Taliansku, Franc├║zsku a ┼áv├ędsku. V dlhodobom intervale prakticky vo v┼íetk├Żch krajin├ích na svete. Tam, kde sa dostali k moci totalitn├ę diktat├║ry, bol pre svoje princ├şpy demokracie, dobrovo─żnosti a slobody zak├ízan├Ż a jeho ─Źlenovia prenasledovan├ş (napr. Nemecko, Rusko a sovietske republiky, nieko─żkokr├ít ─îeskoslovensko…). Nahradili ho organiz├ície, ktor├ę ho ─Źasto kop├şrovali (napr. Hlinkova ml├íde┼ż, Pionier, Hitlerjugend).

Skauting si a┼ż do polovice 20. rokov h─żad├í svoju tv├ír. Z mnoh├Żch str├ín je podrobovan├Ż kritike ÔÇô pre jeho z├ísady a pravidl├í, zoh─żadnen├ę v z├íkladn├Żch dokumetoch, vyt├Żkaj├║ mu naivitu, cirkevn├şctvo (hoci ÔÇ×n├íbo┼żenstvo v skautingu v┼żdy boloÔÇť ÔÇô B.-P.), nacionalizmus, ÔÇ×voja─ŹkovanieÔÇť, podporu kapitalizmu… N├í┼í poh─żad cez ru┼żov├ę okuliare po storo─Ź├ş m├┤┼że navodzova┼ą romantick├║ dobu aj podmienky, v ktor├Żch skauting vznikal: Baden-Powell sa jedno kr├ísne r├íno zobudil a rozhodol sa ÔÇô dnes to urob├şm! Napo─Ź├ştal do troch, tleskol a die┼ąa bolo na svete… B.-P., ktor├Ż odi┼íiel z arm├ídy v roku 1910 (na jeho rozhodnutie mal vplyv aj ve─żk├Ż priaznivec skautingu – anglick├Ż kr├í─ż Eduard VII., ktor├Ż mu povedal, ┼że ÔÇ×ove─ża cennej┼íie slu┼żby preuk├í┼że svojej vlasti, ak bude na─Ćalej rozv├şja┼ą skautsk├ę hnutieÔÇť), musel idey skautingu pred neprajn├şkmi dlho obra┼łova┼ą. Cestova┼ą a predn├í┼ía┼ą, presvied─Źa┼ą, vysvet─żova┼ą, zn├í┼ía┼ą obvinenia i z├ívis┼ą.

Bol mu┼żom, ktor├Ż ┼żil dva ┼żivoty ÔÇô vojaka, pripraven├ęho bojova┼ą v mene vlasti a kr├í─żovnej, a skauta, ktor├Ż razil cestu mieru a priate─żstva medzi ─żu─Ćmi a n├írodmi prostredn├şctvom skautsk├ęho spolo─Źenstva. Baden-Powellovo za─Ź├şnaj├║ce skautsk├ę hnutie bolo a je pozna─Źen├ę vojensk├Żmi prvkami, do dne┼ínej podoby sa dostalo dlhodob├Żm v├Żvojom a dotv├íran├şm spolupracovn├şkov a pokra─Źovate─żov prv├ęho n├í─Źeln├şka. On s├ím napr├şklad pri n├ív┼íteve c├írskeho Ruska musel usmerni┼ą rusk├Żch d├┤stojn├şkov a z├írove┼ł skautsk├Żch vodcov, ktor├ş nerozli┼íovali vojakov od chlapcov a vn├şmali skautsk├║ v├Żchovu ako vojensk├Ż re┼żim a dril ÔÇô ─Źo protire─Źilo jeho cie─żom. Kritizovan├ę ÔÇ×voja─ŹkovanieÔÇť skautov sa ve─żmi ┼ąa┼żko vyvracalo aj napriek Baden-Powellovmu postoju uprednost┼łuj├║cemu rozvoj zvn├║tra. Proti nemu st├íla jeho vojensk├í kari├ęra, p├┤vod skautsk├ęho syst├ęmu, a aj to, ┼że okrem u─Źite─żov, ├║radn├şkov, k┼łazov a ─Ćal┼í├şch, skautsk├ę oddiely viedli pr├íve vojaci.

Gilwell ÔÇô symbol skautskej spolupatri─Źnosti

Potreba v├Żchovy kvalifikovan├Żch skautsk├Żch vodcov sa po predch├ídzaj├║cich sk├║senostiach stala nevyhnutnos┼ąou. Baden-Powell a jeho spolupracovn├şci zriadili na pozemku v Gilwell Parku, ktor├Ż pre skautov odk├║pil de Bois McLaren severov├Żchodne od Lond├Żna ne─Ćaleko Chingfordu v gr├│fstve Essex, stredisko pre v├Żchovu vodcov. V septembri 1919 bol otvoren├Ż prv├Ż Wood Badge kurz ÔÇô v├Żcvikov├Ż kurz pre vodcov, lesn├í ┼íkola, ktor├í a┼ż dodnes nesie n├ízov ÔÇ×Advanced Practical Wood Badge CourseÔÇť. P├┤vodn├Ż program a syst├ęm je platn├Ż pre v┼íetky skautsk├ę kurzy na svete.
Absolventi Gilwellskej lesnej ┼íkoly (ako sa jej takisto hovor├ş) nosia tri ozna─Źenia: hnedast├║ ┼íatku s ru┼żov├Żm rubom, dvojradov├Ż turban z ko┼żen├ęho remienka kruhov├ęho prierezu (Woogle) a ÔÇ×Wood BadgeÔÇť ÔÇô dve drievka klinov├ęho tvaru, so z├írezmi, asi 2 cm dlh├ę a na konci op├ílen├ę. Nosia sa zavesen├ę na remienku. Nieko─żko stoviek t├Żchto drievok p├┤vodne tvorilo sl├ívnostn├Ż n├íhrdeln├şk n├í─Źeln├şka kme┼ła Zuluov Dinizulu, od ktor├ęho ho Baden-Powell z├şskal. S├║─Źasn├ę Wood Badge s├║ len repliky, ale ostalo zvykom, ┼że prv├Ż ├║spe┼ín├Ż absolvent z tej-ktorej krajiny dostane drievka z origin├ílneho n├íhrdeln├şka.
Prv├Żm absolventom Gilwellu z ─îeskoslovenska bol F. A. Elstner, bl├şzky spolupracovn├şk A. B. Svojs├şka, zakladate─ż lesn├Żch ┼ík├┤l a kurzov v ─îSR a autor mnoh├Żch odborn├Żch t├íborn├şckych pr├şru─Źiek.

Prv├ę svetov├ę skautsk├ę mierov├ę hry – jamboree

V roku 1920, teda len dva roky po skon─Źen├ş prvej svetovej vojnovej apokalypsy, zvolal R. Baden-Powell do lond├Żnskej Olympia Hall prv├ę medzin├írodn├ę stretnutie skautov – jamboree. Pri jeho n├ízve sa nechal in┼ípirova┼ą pomenovan├şm mierov├Żch hier severoamerick├Żch indi├ínov, spojen├Żch s hlu─Źnou z├íbavou. Na jamboree, trvaj├║com od 30. j├║la do 9. augusta, sa zi┼ílo 8 000 anglick├Żch a zahrani─Źn├Żch skautov z 33 samostatn├Żch kraj├şn sveta. Touto oslavou priate─żstva i n├ívratu mierov├Żch ─Źias (na ktorom mali skauti zna─Źn├Ż podiel) sl├ívnos┼ąou plnou hier, z├ívodov, s├║┼ąa┼ż├ş a predstavovania jednotliv├Żch n├írodn├Żch kult├║r bola zalo┼żen├í trad├şcia, ktor├í ┼żije a┼ż dodnes. ├Ülohou prv├ęho jamboree bolo ÔÇ×povzbudi┼ą energiu oddielov, z├şska┼ą vodcov a pracovn├şkov a urobi┼ą skautsk├ę ciele a met├│dy zrozumite─żnej┼íie pre vychov├ívate─żov, rodi─Źov, duchovn├Żch a obecenstvo. Utu┼żi┼ą spolupr├ícu medzi anglick├Żmi a cudz├şmi skautmi… a spolo─Źne osl├ívi┼ą n├ívrat mieru, ucti┼ą si padl├Żch a za─Źa┼ą epochu obnovy a lep┼í├şch vz┼ąahov vo svete.ÔÇť Jeho ├║─Źastn├şci jednohlasne vyhl├ísili Baden-Powella za celosvetov├ęho n├í─Źeln├şka skautov.

Na prvom jamboree bola na princ├şpoch v├Żchovn├ęho, nepolitick├ęho, dobrovo─żn├ęho a pre v┼íetk├Żch pr├şstupn├ęho hnutia zalo┼żen├ę Svetov├ę skautsk├ę bratstvo (dnes sa pre t├║to organiz├íciu so ┼żenevsk├Żm s├şdlom pou┼ż├şva n├ízov ÔÇ×World Organisation of the Scout MovementÔÇť, jej ─Źlenmi je 152 n├írodn├Żch organiz├íci├ş s 28,5 mili├│nmi skautov a skautiek).

Tesne pred jamboree sa v d┼łoch 28. ÔÇô 29. 7. konala neverejn├í dvojdenn├í porada deleg├ítov, na ktorej sa uzniesli zvol├íva┼ą jamboree ka┼żd├ę ┼ítyri roky. ─Äalej sa pod─ża uznesenia bud├║ zvol├íva┼ą pravidelne ka┼żd├Ż druh├Ż rok snemy z├ístupcov skautsk├Żch organiz├ícii ÔÇô ÔÇ×International Scout ConferenceÔÇť. Na porade odznela aj po┼żiadavka zriadi┼ą nadn├írodn├║ skautsk├║ kancel├íriu a zalo┼żi┼ą medzin├írodn├Ż skautsk├Ż ─Źasopis. T├íto sch├┤dzka je spolu s ─Ćal┼í├şm rokovan├şm na jamboree pova┼żovan├í za 1. medzin├írodn├║ konferenciu skautov (International Scout Conference ÔÇô prv├ę s├şdlo v Lond├Żne, od roku 1959 v Ottawe, od 1968 a┼ż dodnes v ┼Żeneve). Jej v├Żsledkom bolo zriadenie Medzin├írodnej skautskej kancel├írie (Boy Scout International Bureau) s riadite─żom Hubertom S. Martinom, na ─Źele ktorej st├íl a┼ż do svojej smrti v roku 1938. Od janu├íra 1921 za─Źal ┼ítvr┼ąro─Źne vych├ídza┼ą jej ┼ítvorjazy─Źn├Ż tla─Źov├Ż org├ín ÔÇ×JamboreeÔÇŁ. Nesk├┤r zmenil n├ízov na ÔÇťWorld ScoutingÔÇŁ a dnes vych├ídza pod n├ízvom ÔÇ×World Scouting NewsÔÇŁ.

Medzin├írodn├ę skautsk├ę org├íny a ─Ćal┼íie medzn├şky

V j├║li 1922 bolo na 2. medzin├írodnej konferencii na Sorbonnskej univerzite v Par├ş┼żi zalo┼żen├ę Medzin├írodn├ę skautsk├ę ├║stredie a prijat├í Svetov├í skautsk├í ├║stava. Prv├Żkr├ít do┼ílo aj k s─Ź├ştaniu ─Źlenov v┼íetk├Żch registrovan├Żch skautsk├Żch organiz├íci├ş. V 32 krajin├ích sveta bolo viac ako mili├│n skautov a skautiek. V Par├ş┼żi bol vytvoren├Ż aj Medzin├írodn├Ż skautsk├Ż v├Żbor (International Scout Comitee, v roku 1961 slovo ÔÇ×medzin├írodn├ŻÔÇť bolo nahraden├ę slovom ÔÇ×svetov├ŻÔÇť). Prv├Żm predsedom sa stal R. Baden-Powell. Do dev├Ą┼ą─Źlenn├ęho v├Żboru bol zvolen├Ż aj A. B. Svojs├şk, jeho ─Źlenom ostal a┼ż do roku 1933.
Okrem toho bol 22. febru├ír ÔÇô de┼ł spolo─Źn├Żch naroden├şn man┼żelov BadenÔÇôPowellovcov na 4. medzin├írodnej konferencii skautiek v USA (1926) vyhl├ísen├Ż ako symbol v─Ćaky man┼żelom Powellovcom za ich pr├ícu za sviatok v┼íetk├Żch skautiek na svete ÔÇô Thinking day/Journe├ę de fense├ę (u n├ís De┼ł sesterstva). Na 5. Medzin├írodnej konferencii v ma─Ćarskom Parade (1928) bola zalo┼żen├í aj Svetov├í asoci├ícia skautiek (WAGGGS) so s├şdlom v Lond├Żne (dnes spol─Źuje viac ako 10 mili├│nov skautiek). Jedn├Żm zo zakladaj├║cich ─Źlenov bolo aj ─îeskoslovensko. V roku 1929 na tre┼ąom Svetovom ÔÇ×jamboree plnoletostiÔÇť v anglickom Birkenheade (21 rokov od zalo┼żenia) anglick├Ż kr├í─ż pov├Ż┼íil B.-P.-ho do vy┼í┼íieho ┼í─żachtick├ęho stavu ako ÔÇ×Lorda Baden-Powella of GilwellÔÇť. Medzin├írodn├ę skautsk├ę hnutie malo v tom roku 1 871 316 ─Źlenov. O rok na to Olave BadenÔÇôPowellov├║ zvolili za svetov├║ n├í─Źeln├ş─Źku skautiek ÔÇô ÔÇ×Chief Guide of the WorldÔÇť. Po jej smrti v roku 1977 tento ├║rad zanikol.
Prv├Ż svetov├Ż n├í─Źeln├şk a zakladate─ż skautingu Lord Robert Baden-Powell of Gilwell zomrel 8. janu├íra 1941 a bol pochovan├Ż na svojej farme v Nyeri v Keni. Spolu s n├şm je pochovan├í aj jeho man┼żelka Olave.

Michal Milla a Peter Janota