ico

Home » Tvoja storo?nica » ?o mi napadne ke? po?ujem skauting? » ?o napadlo strieborných vlkov a strieborné trojlístky?

Mária Šimková – Ma?ka

Tisíce spomienok a pocit hlbokej v?aky za všetko, ?ím skauting obohacuje môj život od r. 1945 doteraz. Umožnil mi preži? krásnu zmysluplnú mlados?, o ?o sa zaslúžil najmä môj prvý vodca prof. Sámel, ktorý nám ukázal krásu skautských ideálov. Spomienky letia na spolo?né zborové výlety, na dumky v táborovom kruhu na Bôriku, kde sme pochopili, že skautský duch a skautská láska sú skuto?nosti, ktoré realizujeme v každodennom živote. Pred o?ami vidím svoj prvý tábor v Mýte pod ?umbierom, rozprávkové prostredie i kuchy?u, hlavne nádheru no?ných stráží, ke? okolo šumia smreky, potô?ik si žblnká svoju piese? a vietor tíško spieva…Usmejem sa nad trémou, s akou som skladala svoj s?ub i vodcovské skúšky. Najsilnejšou formáciou boli asi pravidelné skautské duchovné cvi?enia pre celú oblas? (nie?o ako dnes skautské duchovné obnovy) a spoznávali sme, že skauting nám ukazuje možnosti ži? plnšie i našu vieru v praktickom živote. Krásne spomienky prerušil zákaz ?innosti, prvá trpká skúsenos? v živote. Ale skautské ideály, priate?stvá pretrvávajú dodnes. S nádejou obnovujeme skautskú ?innos?. Práca s v?ielkami prináša krásne zážitky i spomienky no žia? prichádza ?alší zákaz. Skautský duch ale dokáže preži? i ?alších 20 rokov v našich srdciach a znovu rozbiehame ?innos?. Spomienky bežia jedna za druhou, krásne Vianoce prežité rozdávaním Betlehemského svetla, reakcie detí v detských domovoch, úsmevy starých ?udí v domovoch dôchodcov, roznášanie radosti na všetky miesta, na ktorých spolu s nami krá?ajú už ?alšie generácie. Krásne zážitky osláv sv. Juraja, ke? pod dáždnikmi skauti skladajú s?ub, nezabudnute?né skautské krížové cesty v pôstnej dobe, každoro?né skautské tábory plné zážitkov a skúseností by dokázali zaplni? i knihu. Upršaný tábor, ke? nám zatápa kuchy?u, potok hrozí, že sa vyleje a berie lavi?ku, v noci stávame, kontrolujeme, aktivity sú odkázané na hangár, ako ku koncu tábora už ledva vydáme hlasné slovo, ako deti odmietnu vráti? sa z tohto tábora pred?asne domov. ?ím viac mi pribúdajú aktivity v celoslovenskom rozsahu, tým intenzívnejšie pribúdajú nové spomienky z ?alších skúseností a nadšenia mladej generácie krá?a? s nami po skautskej ceste.

Je to nesmierne krásna práca, ktorá ma pohlcuje celú a spätne dostávam také obohatenie srdca, že nemám ?as uvedomova? si pribúdajúce roky a problémy, ktoré s nimi prichádzajú. Dnes už mám ?alšie krásne spomienky a aktívne sa podielam na živote oldskautského oddielu Stopy. Chvíle tohto veku mi krášlia priate?ské kontakty s mladou generáciou, ktorá vie, že dvere i srdce u m?a má vždy pre seba otvorené.

Spomínam si i na pocity pri preberaní trojlístka: pocit v?a?nosti vo?i tým, ktorí viedli moje prvé kroky na skautskej ceste i tým, ?o sa dali strhnú? krásou skautských ideálov a spolu so mnou priložili ruku k dielu. Som nosite?kou tohto ocenenia, ale ono patrí im všetkým. A pocit zodpovednosti vo?i ?alším generáciám, aby niesli skautskú myšlienku ?alej, bez deformácií. Tak ako to vyjadril br. Rusek: Skauting je organizácia, skautovanie sú aktivity, ale skautstvo to je každodenný život vo vernosti skautskému s?ubu a skautským ideálom.

Skauting znamená pre m?a vzácny Boží dar, ktorý mi dokáže i po osemdesiatke vyvola? pocit š?astia, radosti a úsmev na tvári.

Anna Tre?ová – Tanka

Po pre?ítaní výzvy, že mám napísa?: „Ke? po?ujem skauting, napadne mi…“ , mi za?alo víri? hlavou množstvo myšlienok – ?o všetko som v skautingu zažila. Myslím, že sa práve to udialo aj v množstve iných hláv. Dlho som rozmýš?ala ?o dominuje, alebo ?o je spolo?né v spleti mojich spomienok. Samozrejme životný štýl – ?o mi do života skauting dal, priate?stvá, samostatnos?…. Skôr ma však napadalo ?o mi, ktorá skautská sestra povedala. Slová Iva-vy: nebu?me sivé myši?ky, vychovajme si svoju nástupky?u…. Nedá mi nespomenú? slová Muhahy: Ak ty spomalíš…oni sa zastavia, ak ty za?neš slabnú?…oni sa za?nú opúš?a?, ak si sadneš…oni si ?ahnú, ak zapochybuješ…oni si budú zúfa?, ak ty kritizuješ, oni za?nú všetko demolova?. Ale, ak ty spievaš…oni budú veselí, ak ty pôjdeš vpredu… oni ?a predbehnú, ak im ty podáš ruku…hodia sa ti do náru?ia, ak sa ty modlíš…oni budú svätí. Nechcem citova? ?alšie sestry, ale boli to rady, ktoré som využila nielen v skautskom, ale aj v osobnom živote. Aj napriek tomu som nebola spokojná s týmto slovným spojením, zdalo sa mi to dos? všestranné a ?asto používané slovné spojenie, že ur?ite to nevystihovalo podstatu mojich myšlienok.

Napriek všetkým zážitkom, ktoré som prežila na družinovkách, táboroch, ale aj na skautských stretnutiach na miestnej, okresnej, ale aj celoslovenskej úrovni dominujú ?udia, s ktorými som sa stretla. Hne? som si položila otázku, ?i v neskautskom svete som nestretla výnimo?ných ?udí? Práve, že stretla. Tak ?ím to bude, ?o je iné na skautoch? ?o ma tak na nich nadchýna a pre?o vlastne skautujem? Ve? tábori?, chodi? do prírody, vychováva? deti, sa môže robi? aj mimo skauting.

S odpove?ou mi pomohlo úžasné stretnutie s mojimi skautskými vzormi, kde sme rozprávali aj o skautskom duchu. Áno, to je to, ?o ma v skautingu fascinuje. Skautský duch, ktorý je medzi skautmi. To je práve to, ?o pretrváva roky v skautskom srdci. Spomienky na akcie sa pomaly vytrácajú z pamäte ?loveka, ale to ?o je ukryté v srdci – to tam ostáva. Práve tento skautský duch, ktorý bol medzi sestrami na zasadnutí Diev?enskej kme?ovej rady v Prievidzi v roku 1991, rozhodol, že som sa vydala na skautskú cestu. Témy, ktoré tam odzneli si už nepamätám, ba aj mnohé tváre sa mi už vytrácajú, ale to ?o vyžarovalo zo skautských sestier to cítim stále. Cítim to stále ko?kokrát sa stretnem so skautmi. Ako keby som sa dostávala do inej dimenzie. Skautský duch mi dodával silu v práci s de?mi, pomáha mi aj teraz, ke? som sa rozhodla pokra?ova?.

Ešte stále sa nemôžem stotožni? s tým, že som nosite?kou strieborného trojlístka, ale jedno ?o je na tom pozitívne je to, že ma to opä? odštartovalo do aktívnejšej ?innosti. Mala som obavy, ako to zvládnem, ale celý ?as stretávam ?udí, ktorí sú ústretoví, ktorí ma nabíjajú energiou. Pretože to ani inak nemôže by?. Ve? sú skauti a v srdciach im vládne skautský duch.

Alexandra Trizuliaková

Slovo SKAUTING vo mne evokuje tisíce spomienok na krásne chvíle v kruhu spriaznených duší ?udí mladých i skôr narodených.

Prvé spomienky sú ve?mi – ve?mi staré ke? ako pä?ro?né diev?atko som bola na tábore saleziánskych skautov v Sú?ove v r. 1947 navštívi? môjho staršieho brata. Potom nastal dlhý ?as, ke? sa na slovo skauting malo úplne zabudnú?. Prišiel rok 1968 a mysleli sme si, že sa všetko zmení, no zmenilo sa len na chví?ku.

Nikdy nezabudnem na môj s?ub v jaskyni v Blatnickej doline do rúk sestier Markýzy a Horiny; na ?eskoslovenské stretnutie skautov v Prahe a prijatie u prezidenta Ludvika Svobodu; prevzatie 4. zboru skautiek od s.Kamky; na množstvo vychádzok, výletov s mojimi skautkami a v?ielkami do okolia Žiliny, tábor pod Starým hradom Stre?no…. Žia? znovu prišlo zastavenie a doba ke? sa muselo všetko skon?i?. U nás však 3.zbor skautov pokra?oval po?as celej doby zastavenia ?innosti vo svojej ?innosti, hoci pod hlavi?kou ochrancov prírody až do r. 1989 a teda ani nemuseli obnovova? svoju aktivitu. Po obnovení ?innosti v Žiline (pamätné stretnutie u brata Majorána) bola zahájená ?innos? všetkých štyroch žilinských zborov, okresnou radou boli usporiadané radcovské kurzy, lesné školy a naša ?innos? sa rozbehla naplno. Skuto?ne sa nedá zabudnú? na množstvo akcií, táborov, víkendových pobytov v prírode, roznášanie Betlehemského svetla, oslavy sv. Juraja, množstvo skautských s?ubov….. Ke? som spomenula tábory, všetky mali svojho ducha, boli úžasné, no tábor pri Ružomberku sa vyzna?oval tým, že tri týždne pršalo, pršalo a pršalo. I napriek nepriazni po?asia nám nikto z takmer z 80-?lenného tábor neodišiel domov i ke? sa o to rodi?ia detí snažili a nikto neochorel a veru týžde? po tábore sme sušili stany, podsady a všetok materiál.

Som hrdá na to, že i rodiny mojich dcér sú aktívne zapojené do práce s de?mi a moje vnú?atá sú hrdí skautíci. Mrzí ma, že pred pár rokmi zanikol bývalý 4.zbor skautiek, že to, na ?o sme my „starí skauti“ boli pyšní (rovnošaty, šatky, ozna?enia na košeliach….) sa zmenili tak, že nás verejnos? za?ala vníma? ako partiu ?udí s ohrani?enými záujmami, že nie vždy platí nepísaný zákon, že skaut sa na skauta vždy môže spo?ahnú?, stráca sa úcta k starším….

Bola som neskuto?ne prekvapená a zárove? poctená tým, že i ja mám patri? medzi odmenených Strieborným trojlístkom, ve?mi si toto ocenenie vážim a som na? skuto?ne hrdá, no mrzí ma, že pre nemoc som si ho nemohla prevzia? osobne a nikto sa neunúval, aby moje ospravedlnenie aspo? spomenul na sneme.

To, že skauting je pre m?a životný štýl je fakt, ktorý by som rada dopriala všetkým sestrám i bratom, aby aj oni mali raz tie najkrajšie spomienky a zachovali si mladého skautského ducha i v pokro?ilom veku.

Dovo?ujem si zažela? ve?a úspechov v práci, krásne zážitky, dlhodobú vytrvalos? všetkým, ktorým na skautingu záleží.

Ján Pokorný – Johany

Skauting som okúsil už ako die?a v rokoch 1968 – 1969, bolo to ve?mi krátke, ale intenzívne obdobie, a na základe tejto krásnej skúsenosti som sa neskôr (ako dospelý) rozhodol, že moje deti by ur?ite mali zaži? nie?o podobné ako som zažil ja. Tak sme najprv putovali po slovenských horách, spolu s bratrancom Julom sme vzali decká a ruksaky (naše deti mali 6, 5, a 4 roky) a u?ili sme ich chodi?, ži? v prírode a vníma? jej krásu. Potom prišiel rok 1989, s ním závan slobody a ve?a nových možností. Založil som vl?iacky oddiel, robili sme výpravy do prírody a prvé skautské tábory, neskôr v roku 1993 sa nám podarilo získa? priestory pre klubov?u na Mesa?nej ulici v Bratislave Ružinove.

Skauting bol popri výchove v rodine, v škole a náboženskej výchove ?alší prostriedok, ako som mohol pozitívne ovplyvni? vývoj mojich detí a ich kamarátov. ?o som z toho mal ja? Menej ?asu stráveného v robote, a viacej so svojimi de?mi a priate?mi v krásnej slovenskej prírode. Okrem toho som sa ve?a nau?il, ako uvažujú deti a mladí ?udia v rozli?ných vekových obdobiach, a lepšie som pochopil, ako som rozmýš?al ja v tom veku. Pri výchove die?a?a je dobré vedie?, ako rozmýš?a die?a, a nedíva? sa na veci len zo svojho poh?adu.

Prešlo 10 rokov, moji synovia boli vo veku, ke? je ?ažké by? zárove? otcom a skautským vodcom, a preto som prenechal vedenie skautského oddielu mladšiemu vodcovi. Ja som sa venoval príprave dospelých mladých skautov na lesných školách. Nebol som na túto rolu vhodným ?lovekom, myslím, ale mojou úlohou bolo hlavne pripravi? pôdu pre rozvoj lesných škôl.

Neskôr som bol pozvaný kandidova? do ná?elníctva Slovenského skautingu. Chápal som to ako službu pre skauting, lebo by? ná?elníkom znamenalo, že som popri svojej práci, ktorá ma živí, robil ešte jednu aktivitu – prácu navyše. To je dos? ?ažké, najmä ak chcete veci robi? poriadne, a tá „druhá práca“ nie je platená. Je pravda, že som ako ná?elník v skautingu spoznal mnoho dobrých ?udí, našiel nových kamarátov a priate?ov. Boli to krásne stretnutia, ?i už na lesných školách, kurzoch varenia, návštevy zborov priamo v rozli?ných regiónoch Slovenska.

Ke? nie?o robíte, kde si neoddýchnete, nie?o, ?o musíte robi?, ale vás nenap??a rados?ou, tak chcete aspo? vidie?, že tá práca, ?innos? má zmysel. Teší ma, že po?as obdobia, ke? som vykonával funkciu ná?elníka, sa ve?a mladých ?udí v našej organizácii zapájalo do dos? rozmanitej skautskej ?innosti (lesné školy, ?asopisy, knihy, vedenie oddielov, organizovanie viacerých podujatí, práca na ústredí). Nebola to moja zásluha, tá rozmanitá ?innos?, ale teší ma, že to bolo úspešné obdobie. To, na ?o mám pekné spomienky, boli tie spomínané stretnutia, a aj to, že som ešte dlhé roky chodil so 104.zborom na skautské tábory, ktoré som niekedy viedol, niekedy som len pomáhal alebo aj možno zavadzal, ale bol to ?as, kedy som naberal sily do ?alšieho „boja“. Tie miesta v lesoch, kam sme chodili, na Kysuciach a na Orave, sú také pekné, ?i v daždi, mesa?nom svite, slne?nej pá?ave, že ak by také miesta neboli v nebi, ve?mi by mi chýbali :)

Marián Kvasnica – Majorán

Mne napadne to, ?omu som žil od svojich ôsmich rokov. Boli sme mladí a nadšení pre myšlienky skautingu. Zákon, s?ub, pomoc blížnym a všetko to, ?o nám vo svojom odkaze Bí-Pí zanechal. Boli sme hrdí na svoj kroj a na všetko, ?o skauting dáva. ?o sa zmenilo?

Dnes sa o skautingu dozviete z masmédií, ale nikto nevie, ?o to vlastne ten skauting je a kto ho vlastne reprezentuje. O skautoch sa píše, že ?istia svoje okolie, opravujú staré hrady, zú?ast?ujú sa na charitatívnych zbierkach a podobne, ale skautov nevidno. Vystupujú inkognito. Jedine pri roznášaní betlehemského svetla, ?udia zaregistrujú ako tí skauti vlastne vyzerajú, aké majú kroje a že sú to skauti, ale to je málo.

Verejnos? sa nedozvie že máme zákon, s?ub, výchovný program a aký. Že sa snažíme vychova? mladého ?loveka, aby bol platným a užito?ným ?lenom tejto spolo?nosti. Aj k tomu treba, aby bolo skautov vidno aj v kroji. Potom sa spolo?nos? bude viac o nás zaujíma? a viac sa bude pýta?, ?o sme za?.

Nadšenci, ktorí prichádzajú do skautingu, sa snažia všetko vynovi? a vôbec ich nezaujímajú tradície, ktoré vlastne ten skauting podržali aj v dobách neslobody. My sme sa zdravili, aj za komunizmu, skautským pozdravom, ktorý pod?a tradície má skautovi pripomína? jeho s?ub. To už dnes nevidno. Na klope saka sme nosili ?aliu (a dodnes nosíme). Ke? sme stretli skauta takto ozna?eného, vedeli sme, že to je brat a môžeme sa na neho spo?ahnú?. Dnes už aj tá ?alia je nahradená akýmsi logom, ktoré ni? nevraví. Naša ?alia nie?o vyjadrovala a bola symbolom tradície.

Krojový predpis je absolútne ignorovaný. V krojovom predpise bolo presne stanovené, ?o jeho sú?iastky reprezentujú. V??atá mali žltú šatku, skauti hnedú, absolventi lesných škôl sivú. Všetky bez rôznych lemoviek. Lesoškoláci mohli nosi? na nej wigwamy. Sta?í si pre?íta? starý krojový predpis, aby sa zistilo, ?o všetko vylepšovatelia zavrhli a pomenili. Kto si nectí tradícií, nemá budúcnos?. To platí aj u národov. Toto je len malý výpo?et toho, ?o sa v skautingu zmenilo a ?o nás nectí.

To?ko moja odpove? na výzvu k stému výro?iu skautingu na Slovensku.

Žilina 24.4.2013. – na Juraja.

Anton Bro?áni – Kolektív

Ke? po?ujem ?o je skauting – napadne mi…

Táto veta by sa dala skôr upravi? na: “?o skauting bol…”

Dnešná doba prináša prive?a zmien, nielen v rýchlosti komunikácie, ale ako vidno aj v myslení ?udí. aj pojem “skauting” sa zmenil – možno aj k horšiemu, ?i lepšie povedané anonymnému.

Moja predstava o charaktere skautingu sa nezmenila. Skauting, ktorý bol ako všetci zainteresovaní vieme, neraz práve pre jeho ideály, perspektívu a tradície prenasledovaný (pochopite?ne neboli jeho zásady vhod každému – a hlavne nie režimu). Avšak ?o vidím, už nie je skauting v pravom slova zmysle. Stráca sa charakterová identita skautingu, hlavne jeho vidite?nos? na verejnosti. Zas je zamie?aný (v?le?ovaný) do ?isto mládežníckych spolkov a združení, ktoré od skautingu majú ?aleko.

Apelujem na ?lenov skautingu – vrá?me skautingu jeho pôvodnú podobu, aby entuziazmus, ?estnos?, výchova, spo?ahlivos? a nezištnos? nezanikli v marazme tejto doby.

Aby skautov bolo vidie? v ich typickej ?innosti, rovnošate, s typickými skautskými znakmi a symbolmi.

Rada starších je už hodne oklieštená a tak je na vás mladých – nezra?te ideály tradi?ného skautingu a zachrá?te ho aj pre budúce generácie v jeho pôvodnej podobe.

Show Comments